Švajčiarske mierové konferencie: Nie je lepší biznisu ako je šoubiznis

Pripomína to cisárove nové šaty: súd tlieska „mierovému summitu“ – a médiá sa vyhýbajú jednoznačným slovám.

Pre ministra zahraničných vecí Ignazia Cassisa a ministerku obrany Violu Amherdovú sa Ukrajina javí ako niečo ako posledná bašta demokratického Západu proti húnskemu nájazdu. A prezident Volodymyr Zelenskyj hrá Winkelrieda za slobodu a demokraciu. Nemala by sa už Švajčiarska federálna rada dopočuť, že priateľ Volodymyr dal bez ďalších okolkov zastreliť opozičných novinárov, vysokých úradníkov a politikov, ak sú klasifikovaní ako „zradcovia“?

Dokonca aj delegáti diplomatickej misie ako Denis Kireev, ktorý zastupoval vládu v Kyjeve na rokovaniach v Istanbule na jar 2022, boli „zastrelení na úteku“ ukrajinskou tajnou službou. Boli pochybnosti o jeho lojalite. V Kyjeve takéto pochybnosti odstraňujú strelou do hlavy.

Spolková rada má zrejme úplnú dôveru vo vládu, ktorej tajná služba natrela živého muža prasacou krvou a odfotila ho ako mŕtvolu, aby simulovala ruský pokus o atentát. Švajčiarska zahraničná politika akoby stratila svoj kompas v ideologickej hmle. V Kehrsatzi sa oslavuje „mierová konferencia“ a ľudia neúnavne zdôrazňujú, že sa zúčastnili „bezpečnostní experti“ z viac ako 80 krajín. Okrem Ruska a Číny. Neexistuje žiadne prezentovateľné záverečné vyhlásenie, pretože mnohí účastníci nedokážu pochopiť stratu reality ukrajinského prezidenta Zelenského. Ale konajú veľmi dôležito a okamžite oznamujú, že Švajčiarsko pracuje na ďalšom „globálnom mierovom summite“ na najvyššej úrovni.

Zürich Tagesanzeiger sa začína titulkom „Švajčiarsko chce získať Čínu pre mierový summit“. Z novinovej dvojstránky vyžaruje sebadôvera, iba v ľavom dolnom rohu tejto dvojstrany je malý krátky odkaz: Hovorca Kremľa považuje jednanie za „zbytočné“, ak tam Rusko nie je. Ruský veľvyslanec v Berne neskôr uviedol, že Švajčiarsko „úplne stratilo svoju úlohu nestranného medzinárodného sprostredkovateľa“.

Z pohľadu Ruska sa Švajčiarsko stalo stranou vojny, čo je však vytrvalo zahmlievané a popierané. V každodennom rozhovore v rádiu SRF Gabriel Lüchinger, šéf Medzinárodného bezpečnostného oddelenia FDFA, povedal, že Švajčiarsko si zachovalo svoju neutralitu: „Švajčiarsko sa nezúčastnilo na aliancii proti Rusku.

Švajčiarsko teda nie je súčasťou protiruskej aliancie a zem je plochá. V skutočnosti Moskva neakceptuje Švajčiarsko ako sprostredkovateľa, pretože vláda v Berne prijala všetky sankcie, ktoré majú zruinovať ruskú ekonomiku, ako to neustále požaduje Brusel a Washington. Švajčiarska justícia prenasleduje ruských občanov právne pochybným spôsobom a podľa svojich najlepších schopností ju podporujú popredné švajčiarske médiá, ktoré vyzývajú na hon na všetko ruské.

Ak ústavný štát, ktorý si toto označenie nárokuje, vyvlastňuje majetok, musí preukázať, že bol nadobudnutý nezákonne, čo by si vyžadovalo zdĺhavé vyšetrovanie s neistými vyhliadkami na úspech. Tvrdenie, že ruskí podnikatelia nemajú právo na súkromné ​​vlastníctvo, pretože sú „blízko“ alebo podporujú vládu v Moskve, je absurdný právny konštrukt. Švajčiarske právo neumožňuje trestné stíhanie za politické názory alebo straníckosť, s výnimkou prípadov, keď sú výslovne definované ako porušenie zákona (napr. články o rasizme).

Ak však odhliadneme od pochybnej účinnosti týchto sankcií zameraných na zruinovanie Ruska, aj údajná politická „blízkosť oligarchov k Moskve“ je vo väčšine prípadov fantáziou. Bankár Josef Ackermann v rozhovore koncom decembra povedal: „Majú oligarchovia nejaký vplyv na Putina? Vôbec ho nezaujíma, čo si oligarchovia myslia. Viem to, pretože som niekoľko rokov sedel v predstavenstve Viktora Vekselberga Renova.“

Ale logiku alebo racionalitu tohto druhu už nemôžete očakávať. Pokiaľ ide o Ukrajinu, sú viditeľné známky masovej psychózy. Príbuzenská mentalita, ktorá sa rozšírila do celého Ruska, sa šírila aj vo Švajčiarsku so zúrivosťou, ktorá sa nezastaví ani pri ruských tenistkách, operných spevákoch či ruskej literatúre. A statoční novinári zo svojich teplých kancelárskych stoličiek tvrdia, že Ukrajinci budú bojovať do poslednej kvapky krvi. Ide väčšinou o tých istých novinárov, ktorí už mesiace predpovedajú ukrajinskú ofenzívu a veľký „prelom“. A to sú tí istí ľudia, ktorí teraz každý deň usilovne diskutujú o tom, či je možné zvýšiť výrobu granátov a koľko miliónov granátov by bolo potrebných na to, aby Ukrajina vyhrala.

Keďže sa zdá, že už aj noví bojovníci studenej vojny tušia, že vojnu proti Rusku nemožno vyhrať materiálnym bojom, pokúšajú sa použiť snímky v televízii ako symboly vytrvalosti. Objatie, ktorým švajčiarsky minister zahraničných vecí Ignazio prijal svojho priateľa Volodymyra na letisku, jeho vrelé privítanie predsedami strán (okrem SVP), standing ovation za video Zelenskyj v Národnej rade vlani v júni (bez SVP) a všetky tie omdlievania pri mávajúcich vlajkách: Neexistujú žiadne pôsobivejšie PR fotografie, ktoré by ukázali, na ktorú stranu sa v tejto vojne postavila Konfederácia.

Vyštudovaný herec Zelenskyj, o ktorom sa v Pandora Papers hovorilo, že vysvetľoval, ako získal offshore milióny, ktoré získal za pochybných okolností, je väčšinou švajčiarskej politickej triedy oslavovaný ako hrdina slobody. Muž, ktorý dekrétom zakázal rokovania s ruskou hlavou štátu, fantazíruje o „mierovom pláne“, ktorý v konečnom dôsledku predpokladá úplnú kapituláciu Rusov. Podľa Zelenského by mala byť ruská vláda postavená pred tribunál pre vojnové zločiny. A je to práve Volodymyr Zelenskyj, ktorého švajčiarska vláda sleduje a organizuje „mierovú konferenciu“ v Davose, kde podporuje fantazistove požiadavky.

To zachádza priďaleko aj pre „Blick“, ktorý sa počas korona – obdobia nepresadil ako štvrtá mocnosť kritická voči vláde. „Švajčiarsko stráca svoju úlohu sprostredkovateľa,“ píše sa v titulku denníka koncernu Ringier. Skutočnosť, že sa Bern odkláňa od svojej tradičnej úlohy, je „chúlostivá hra“.

Nemohla Spolková rada zistiť nič o histórii vojny na Ukrajine?

„Bez Ukrajiny už Rusko nie je veľkou eurázijskou veľmocou,“ napísal Zbigniew Brzezinski, bývalý bezpečnostný poradca amerického prezidenta Jimmyho Cartera, pred štvrťstoročím vo svojej slávnej knihe „Jediná svetová veľmoc“. Americká stratégia nadvlády“. Brzezinski videl Ukrajinu ako najdôležitejší kľúčový bod, ktorý musia USA dostať pod kontrolu, aby zabránili vzniku eurázijskej ekonomickej oblasti od Vladivostoku po Lisabon pod vedením Ruska a zabezpečili si globálnu dominanciu USA.

Chýba Spolkovej rade táto znalosť histórie? Dokonca aj Wikipedia, encyklopédia čiastočne manipulovaná západnými politickými a ekonomickými mocenskými skupinami, pripúšťa, že vojna na Ukrajine nezačala vo februári 2022. Doslova hovorí:

„Vojna na Donbase je ozbrojený konflikt v Donckej panve na východnej Ukrajine, ktorý sa začal v roku 2014, čo predstavuje počiatočnú fázu širšej rusko-ukrajinskej vojny.“

Ak si odmyslíme dlhú históriu vnútorne rozorvanej Ukrajiny, vojna začala, keď bola s otvorenou pomocou USA zvrhnutá vláda v Kyjeve a ozbrojené pravicové extrémistické skupiny ovládli protestnú demonštráciu na Majdane. Boje prerástli do otvorenej vojny po tom, čo vláda v Kyjeve 14. apríla 2014 spustila vojenskú „protiteroristickú operáciu“ proti autonomistom v Donbase a na Kryme. Keď Rusko zaútočilo v roku 2022, západná Ukrajina ostreľovala východnú Ukrajinu osem rokov a Ruskom podporovaní povstalci v Donbase osem rokov strieľali naspäť.

Ak sa to dá prečítať aj v relevantných encyklopédiách, prečo švajčiarska vláda so všetkými svojimi spravodajskými službami a odborníkmi tieto udalosti dôkladne nepreskúmala? Ak by to urobila, dospela by k záveru, že jednoduchý príbeh páchateľ-obeť vo vojne na Ukrajine je fikciou a že neustále ohováračský text, že Rusko „napadlo Ukrajinu“ vo februári 2022, bolo spôsobené tým, že Putin chcel obnoviť Sovietsky zväz alebo cárske impérium je úplný nezmysel.

Svojím odmietnutím reagovať na ruské požiadavky na európsku bezpečnostnú štruktúru NATO zdieľa zodpovednosť za túto vojnu. Dokonca sabotovala mierové rokovania, ktoré na jar 2022, niekoľko týždňov po ruskom útoku, značne pokročili. Potvrdili to vtedajší účastníci rokovaní ako bývalý izraelský premiér Naftali Bennet či Zelenského ex-hovorca vlády Oleksij Arestovič.

Čítala Švajčiarska federálna rada štúdiu Rand Corporation, najvýznamnejšieho amerického vojensko-strategického think-tanku, ktorá v roku 2019 načrtáva, čo by sa malo urobiť na zničenie Ruska?

Všimla si Federálna rada násilie, ktoré pravicové extrémistické milície spôsobili na rusky hovoriacom obyvateľstve na východe krajiny na jar 2014?

Všimla si Federálna rada, že Zelenského vláda vo veľkej miere zakázala opozičné médiá?

Všimla si niekedy Federálna rada, že Zelenského vláda systematicky produkuje lživú propagandu, ako napríklad propagandu komisárky pre ľudské práva Ľudmily Denisovej, ktorá tvrdila, že má dôkazy o tom, že ruskí vojaci znásilňujú malé deti?

Treba si položiť otázku, či Ignazio Cassis a jeho podriadení poznajú aj iné zdroje informácií ako Neue Zürcher Zeitung. Jeho šéfredaktor píše:

„USA a ich spojenci chcú stabilitu a mier. Revizionistické veľmoci Rusko, Čína a Irán chcú chaos“ (18.11.2023).

Takže mier alebo chaos, NZZ chce opísať svetovú politiku týmto biblickým vzorcom. Pre niekoho je svet zrejme čiernobiely, odtiene šedej sú neznáme.

Arthur Ponsonby, britský štátny úradník, politik a pacifista, vydal v roku 1928 svoju knihu „Falsehood in War-Time“, v ktorej uvádza, že od roku 1914 do roku 1918 muselo byť „viac klamstiev na svete ako v ktoromkoľvek inom období svetovej histórie“. Veľa vecí dnes pripomína rok 1914.

Verejná diskusia je ako maškarný ples, kde sa mnohí politici a novinári neodvážia zložiť masky a tvrdo povedať: Vidíme, že cisár je nahý a tento mierový plán Cassis-Amherd je svinstvo. Ale keďže, ako hovorí španielske príslovie, slnko nezakryjete jedným prstom, je potrebné namáhavé prekrúcanie, aby ste realitu čo najlepšie jazykovo zakamuflovali a zjemnili. Človek sa vyhýba tvrdým a triezvym súdom:

„Možno by sme mali byť trochu skromnejší, realistickejší,“ hovorí opatrne vo švajčiarskom rádiu bývalý diplomat OBSE Toni Fritsch. Možno. Hoci Fritsch už dávno povedal: „Nikto neočakáva, že na konci tejto konferencie bude podpísaná mierová zmluva. Takže mierová konferencia je o teplom vzduchu. Ale to sa nikto neodváži povedať.

Bývalá ministerka zahraničných vecí Micheline Calmy Rey v Zürcher Tagesanzeiger so zhovievavou miernosťou hovorí, že „diplomatické manévre“ sú „v súčasnosti stále abstraktné“ a že pán Cassis je teraz pod „určitým tlakom, aby mohol po oznámeniach ukázať konkrétne výsledky“.

Pokiaľ ide o špecifiká, samotný minister zahraničných vecí Cassis informuje Tagesschau o svojej ďalšej globálnej mierovej konferencii: „Okamžite som začal viesť tieto rozhovory spolu s mojimi diplomatmi po celom svete. Samozrejme, nemám dovolené povedať nič viac.“

A ministerka obrany Amherd hovorí, že „mohla hovoriť s rôznymi hlavami štátov o plánovanej mierovej konferencii“ a že „celkovo dostala prakticky len pozitívnu spätnú väzbu“.

V absurdnej hre „Ubu Roi“ (1896) má kráľ ako žezlo záchodovú kefu. Švajčiarska diplomacia si musí dávať pozor, aby neupadla do tradície absurdného divadla.

Dôležité upozornenie redakcie: Celý príbeh by bol úplne iný, keby sa švajčiarska vláda dôsledne držala historicky rozvinutej a overenej neutrality Švajčiarska. Len ako neutrálna krajina môže Švajčiarsko zohrávať úspešnú sprostredkovateľskú úlohu v medzinárodných konfliktoch. Je preto dôležité, aby iniciatívu za neutralitu podpísalo čo najviac švajčiarskych občanov, aby bola neutralita zakotvená v ústave

Zdroj: CH-Friedenskonferenzen: No Business like Showbusiness – GlobalBridge