Peter Tóth: LIPŠICOVO STÁDO (TENTORAZ) PROKURÁTOROV

Peter Tóth: LIPŠICOVO STÁDO (TENTORAZ) PROKURÁTOROV

Peter Tóth: LIPŠICOVO STÁDO (TENTORAZ) PROKURÁTOROV 620 330 Mr Hyde

Diskusia o novelách trestných kódexov je vášnivá, čo je pochopiteľné. Už menej pochopiteľná je skutočnosť, prečo sa poniektorí aktéri, predovšetkým časť názorovo mimoriadne vyhranených prokurátorov, profesionálne, ale aj ľudsky diskredituje.

Uvediem dva príklady.

Príklad prvý: Prokurátori kritizujú zmenu trestných sadzieb. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že je to úplne v poriadku, no nie je. Vysvetlenie začnem z opačného konca, nie hmotným, ale procesným právom. Bolo by úplne v poriadku, ak by prokurátori hovorili napríklad o tom, že niektoré platné alebo navrhované ustanovenia Trestného poriadku sú problematické, pretože v prípravnom aj súdnom konaní spôsobujú, alebo budú spôsobovať také alebo onaké procesné problémy. Povedané inak mali by hovoriť o technických otázkach spojených s dozorom nad zákonnosťou trestného konania a podobne. Tiež by bolo úplne v poriadku (už prechádzam k právu hmotnému), ak by prokurátori poukazujúc na príklady z praxe uvádzali, že taká alebo onaká právna kvalifikácia (existujúca alebo navrhovaná) je nevyhovujúca, pretože nedostatočne pokrýva určitý typ nebezpečného konania alebo príliš prísne posudzuje inak nie veľmi závažné konanie. Išlo by teda o akési približovanie trestného práva hmotného k materiálnej realite.

Približne takto by mohla vyzerať odborná a nepolitická diskusiu o trestných kódexoch. Diskusia o výške trestov však nie je primárne otázkou odborne-technickou (aj keď pohľad expertov – najmä z oblasti nápravy trestancov – môže byť prínosný), ale politickou. Okrem iného aj preto, lebo v priebehu spoločenského vývoja sa vyvíja aj pohľad na to, ako by mali byť trestaní páchatelia.

Ak sa väčšia časť kritiky niektorých prokurátorov orientuje na výšku trestu, respektíve na umožnenie súdom vo väčšom rozsahu posudzovať individuálne trestné prípady, debata sa presúva na pôdu politiky a oni sa stávajú jej súčasťou, čo je absolútne neakceptovateľné. Nie orgány činné v trestnom konaní, ba dokonca ani sudcovia nie sú povolaní hovoriť a zvažovať, aké tresty by mali byť udeľované za jednotlivé typy trestnej činnosti. To je vo výlučnej kompetencii zákonodarcu. Parlament je orgán zákonodarný, ale aj politický. Tam sa stretávajú odporujúce si politické názory a tam sa aj napokon prijíma politické rozhodnutie o tom, akú konečnú podobu bude mať úprava ukladania trestov. Povedané inak, spoločnosť zastúpená poslancami sa rozhodne, aké majú byť tresty a ako majú byť ukladané. Orgány činné v trestnom konaní (polícia a prokuratúra) a súdy majú zákony interpretovať, vykonávať a napĺňať.

Príklad druhý: Niektorí prokurátori kritizujú navrhované novely trestných kódexov podivným argumentom, že ich texty písali advokáti. Samozrejme, viac či menej explicitne tým hovoria, že navrhované úpravy sú šité na mieru kriminálnikom. Ide o mimoriadne úbohý argument (dokonca aj na Lipšicove pomery), ak zoberieme do úvahy, že nielen Ústavný súd SR, ale aj Európsky súd pre ľudské práva opakovane judikujú, že advokáti sú neoddeliteľnou súčasťou justičného systému, sú nezastupiteľnými sprostredkovateľmi medzi verejnosťou a súdmi. Vo svetle tejto argumentácie sú advokáti prinajmenšom rovnako legitímnymi aktérmi, ako je opačná strana konania, teda prokurátori.

Lipšicove a Žitňanskej novely za uplynulých 25 rokov písali zväčša prokurátori, ba dokonca aj policajti. Podnety advokátov neboli brané do úvahy takmer vôbec. Neznamená to, že je správne, aby sa teraz kyvadlo vychýlilo na stranu opačného extrému. Bez najmenším pochybností je však namieste, aby neboli advokáti označovaní prokurátormi za nepriateľov verejného záujmu.

Nie všetci advokáti sú dokonalí. Presne tak, ako nie sú dokonalí všetci policajti, prokurátori a sudcovia. Apriórne vylučovanie advokátov z diskusie o novelách trestných kódexov poniektorými zlipšicovanými prokurátormi (dokonca aj sudcami) je dôkazom zaujatosti a nečistých úmyslov. Takýmto prístupom sa dotknutí prokurátori diskvalifikujú a vyvolávajú oprávnené otázniky o ich nestrannosti v trestnom konaní.

Aby nedošlo k omylu, dodávam, že ani prokurátori a sudcovia nemôžu byť apriórne vylúčení z diskusie o novelách trestných kódexov. Mali by sa však venovať odborným, nie politickým aspektom navrhovaných úprav. Lipšicovo stádo prokurátorov však robí pravý opak.

Zdroj: https://www.facebook.com/datel.sk