Eduard Chmelár: MOJE ÚSILIE NEBOLO MÁRNE

Včerajšie vyhlásenie premiéra Fica na Svetovom ekonomickom fóre v Davose, že Slovensko plánuje zaviesť 4-dňový pracovný týždeň, považujem za satisfakciu. Keď som túto tému politicky otváral ako prvý u nás na jeseň 2019 pri založení hnutia Socialisti.sk, vtedajšie vedenie odborov a Smeru-SD sa k tomu stavalo skepticky, zamestnávatelia to vášnivo odmietali a polovzdelaní novinári si z toho robili nevyberané žarty. Dokonca aj v radoch vlastného hnutia som musel presviedčať ľudí, že je to dobrý nápad, kým som to presadil do programu. Ale poznáte ten Gándhího výrok, ktorého sa celý život držím: „Najprv vás ignorujú. Potom sa vám vysmievajú. Potom proti vám bojujú. No a napokon vyhráte.“

Už o niekoľko mesiacov po parlamentných voľbách na Slovensku v roku 2020 bolo všetko inak. Štvordňový pracovný týždeň experimentálne zaviedlo Španielsko, po ňom Veľká Británia, potom škandinávske krajiny a dnes sa s úspechom používa v celej vyspelej Európe. Vo Fínsku vyhrala ľavica so 4-dňovým pracovným týždňom a 6-hodinovým pracovným dňom voľby. V roku 2021 sa tejto témy chytil aj opozičný Smer-SD a veľmi intenzívne začalo túto agendu riešiť nové vedenie odborov, ale prekážkou sa stal postoj vlády, najmä liberálov.

Myšlienka 4-dňového pracovného týždňa znie pre mnohých revolučne, ale takou bola aj požiadavka na 8-hodinový pracovný čas pred viac ako 105 rokmi a 5-dňový pracovný týždeň pred viac ako 55 rokmi. Vtedy proti tomu namietala pravica a podnikatelia navlas rovnako: bedákali, že to ekonomika neunesie, hoci opak bol pravdou: stala sa oveľa efektívnejšou. Skracovanie pracovného času je trendom vyspelej Európy. Budúcnosť znamená menej práce. Dnes, keď nástup robotizácie a umelej inteligencie ohrozuje podľa OECD väčšinu pracovných miest na Slovensku, je najvyšší čas pripraviť sa na tento trend tým, že sa o prácu podelíme.

Som rád, že k premiérovmu plánu sa pripojil aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš z Hlasu-SD, ktorý zdôraznil, že podmienkou je, aby pri tom nedošlo k skráteniu miezd. S tým absolútne súhlasím. S čím už však nesúhlasím, je naznačená možnosť, že by sme mali zvážiť, či by pracovný deň nemal trvať desať hodín. To by bolo v príkrom rozpore s filozofiou celého projektu. Ide totiž primárne o skracovanie pracovného času, nie o natlačenie toho súčasného do menšieho počtu dní. Veď tým by sme sa dostali pred rok 1918 a popreli všetko, za čo zakladatelia sociálnej demokracie na Slovensku bojovali.

Niektorí z vás mi kladú otázku, či mi nie je ľúto, že túto agendu prebral Socialistom.sk ich konkurent Smer-SD. Nuž, môže mi byť ľúto, že mnohí tejto agende, ktorou sme predbehli dobu, neverili, ale neprechovávam v sebe také márnomyseľné úvahy, že to bola predsa moja myšlienka a niekto mi ju ukradol. Keď ide o Slovensko a zlepšenie práv našich zamestnancov, ktorí majú len tak mimochodom najhoršie pracovné podmienky v Európe, idú osobné pocity bokom. Ak to premiér Fico dokáže presadiť, budem šťastný a moje úsilie nebolo márne. Dnes máme spoločné ciele. Zmysel ľudského života predsa nie je v tom, aby sme pracovali čo najdlhšie, a potom rýchlo umreli, aby sme neprekážali. Nie sme otroci, nedefinuje nás len zamestnanie, sme predovšetkým ľudia, ktorí majú svoje deti, rodičov, priateľov, a potrebujú im venovať svoj čas. Takto vyzerá skutočný ľudský pokrok. Učte sa, progresívci.