Priložené video ste už zrejme videli, napriek tomu to sem pripájam a k tomu aj môj krátky komentár.
Nikdy som neveril príbehu Daniela Lipšica, respektíve jeho verzii o tom, ako došlo k dopravnej nehode, v dôsledku ktorej zahynul človek v plnej miere požívajúci ochranu človeka pohybujúceho sa na prechode pre chodcov. V minulosti ma viedli k pochybnostiam tri primárne dôvody.
Po prvé, mal som informáciu, že namiesto Daniela Lipšica sa tesne po nehode podrobil dychovej skúške buď Vladimír Pčolinský (jeho vtedajší stranícky Gollum – viď. Lipšicovo obľúbené monumentálne dielo z pera J. R. R. Tolkiena Pán prsteňov), alebo Jaroslav Málik (v tom čase viceprezident Policajného zboru SR, úzko spolupracujúci s vtedajšou opozíciou). Bola to len informácia, nie dôkaz, ale pochádzala zo spoľahlivého zdroja. Na škále od 1 do 10 som jej pripisoval hodnotu 6,5.
Po druhé, očitý svedok mi potvrdil, že keď sa na miesto činu po nehode zleteli Vladimír Pčolinský, Gábor Grendel a zvyšok Lipšicovej kohorty, viacerí z nich kopali do úlomkov zo svetlometov motorového vozidla straníckeho bossa, aby týmto spôsobom posunuli hranicu nárazu do chodca za územie vymedzené čiarami prechodu pre chodcov. Išlo o osobné svedectvo, avšak bez materiálneho dôkazu, preto som s ohľadom na dôveryhodnosť informátora pripisoval jeho vyjadreniu hodnotu 7.
Po tretie, keď bolo po niekoľkých dňoch zverejnené video zachytávajúce priebeh dopravnej nehody a obsah tohto záznamu som porovnal s Lipšicovými výrokmi, bolo jasné, že zavádza a klame, prinajmenšom ohľadom svetlených podmienok či pohybu samotného chodca pred nárazom.
Neskôr pribudli ďalšie pochybnosti, napríklad o zákonnosti a férovosti trestného konania a o primeranosti trestu za zmarený život. Vzhľadom na to, že najneskôr od roku 1999 kritizujem Daniela Lipšica, najmä jeho inkvizičné spôsoby a zneužívanie trestného práva na politické ciele, uznal som, že môžem byť zaujatý, a preto som aj musel pripustiť, že moje výhrady nemusia byť celkom objektívne.
Dnes je všetko inak.
Včera zverejnil Zoroslav Kollár ďalší pozdrav Danielovi Lipšicovi. V tomto aj predchádzajúcich pozdravoch naznačil viacero okolností, popísaných v predchádzajúcich bodoch, no prípad nehody posunul na kvalitatívne vyššiu úroveň porovnaním dokladov z registračnej pokladne (údajný Lipšicov nákup zakladacích dosiek) a časom nehody, ktorý zaznamenala kamera súdnej pokladnice Krajského súdu v Bratislave. Z porovnania času na doklade o zaplatení a času nárazu do chodca vyplýva, že skutkový dej sa nemohol odohrať tak, ako to opisuje Daniel Lipšic v mediálnych vyjadreniach aj v zápisniciach o vypočutí obvineného.
Zoroslav Kollár zverejnil aj doklady dokazujúce, že odber krvi po nehode neprebehol v súlade so zákonom a už vôbec nie pod dohľadom orgánov činných v trestnom konaní, čo v plnej miere spochybňuje dôveryhodnosť predchádzajúcej dychovej skúšky a zvyšuje pravdepodobnosť podozrenia, že namiesto Lipšica fúkal nejaký ochotník. Pčolinský? Málik? Grendel? Vyberte si.
Ak Lipšic klamal o priebehu skutkového deja a doklad z registračnej pokladne bol fingovaný, v takom prípade je nielen z vecného, ale aj kriminalistického hľadiska legitímne nanovo položiť si viaceré otázky. Napríklad, ak pred jazdou nepožíval alkohol, prečo považoval za potrebné doložiť do spisu doklad o zaplatení ako dôkaz, že bol v nákupnom centre iba za účelom nákupu zakladacích dosiek? Alebo napríklad, ak sa naozaj v nákupnom centre s nikým nestretol a ak sa aj stretol a nepožíval počas schôdzky alkohol, prečo orgány vyšetrovania nezabezpečili do trestného konania kamerové záznamy z nákupného centra Polus v Bratislave?
Podobných otázok je viac, ale ich formulovanie ponechám na každého, kto si pozrie priložené video JUDr. Kollára. Žiada sa mi v tejto súvislosti len dodať, že dôkazy predložené oprávnene nahnevaným právnikom posilňujú podozrenie, že vtedajší poslanec Daniel Lipšic sa v Poluse stretol s vtedajším viceprezidentom Policajného zboru SR Jaroslavom Málikom a že (i) príchod plukovníka Málika na miesto činu nebola náhoda, (ii) že jeho prípadná ingerencia do prvotných úkonov vyšetrovania mohla napomôcť napríklad zámene osôb pri vykonaní dychovej skúšky.
Samozrejme, nemalo by zmysel vracať sa k okolnostiam formálne uzavretej dopravnej nehody, ak by politik a Matovičov Himmler Lipšic nevykonával funkciu riaditeľa Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR. Je očividné, že nielen klamal, ale v dôsledku toho aj podlo podvádzal verejnosť a najmä poškodených/pozostalých, čo sa príkro nezhoduje s nárokmi kladenými na výkon čo aj najnižšej funkcie v sústave prokuratúry Slovenskej republiky.
Toľko z mojej strany. Všetko ostatné nájdete vo videu Zoroslava Kollára.
P. S.: Nie všetky vyjadrenia JUDr. Kollára v priloženom videu považujem za rovnako podložené ako výroky súvisiace s nehodou. Výroky nesúvisiace s nehodou ma však ani nezaujímajú a nie sú ani predmetom môjho hodnotenia.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.