Je v celku pitoreskné, že zo spáchania prečinu porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy (§ 377 Trestného zákona) je medzi inými obvinený aj poslanec Tibor Gašpar, bývalý prezident Policajného zboru SR.
Tak ako v mojom prípade, aj v tejto kauze existuje vysoká pravdepodobnosť, že ak sa aj Tibor Gašpar podieľal na aktivitách v interiéri knajpy posledného križiaka, nenaplnil všetky tri formálne znaky definované citovaným ustanovením zákona. Najmä znak spôsobenia vážnej ujmy. Ohľadom podrobností viď predchádzajúci status o podaní obžaloby v mojom prípade.
Vrátiac sa však k obvineniu Tibora Gašpara je potrebné pripomenúť, že toto trestné konanie sa začalo na základe udania univerzálneho kajúcnika Ľudovíta Makóa, ktorý je síce tiež obvinený, ale vieme, že NAKA a ÚŠP si ho chovajú ako vo vatičke, a preto neprekvapí, ak trestné konanie proti nemu zastavia alebo aspoň prerušia či mu zabezpečia luxusnú dohodu o vine a treste.
Z dostupných poznatkov vyplýva, že nie Policajný zbor SR, ale Kriminálny úrad Finančnej správy SR zabezpečoval odpočúvanie križiakovho brlohu. Poskytol na to sily a prostriedky. A na čele tohto úradu stál v čase uskutočňovania popísaných činností blahoslavený Makó, o celej operácii vedel a podľa všetkého ju aj koordinoval.
Inými slovami nešlo o politickú špionáž vykonávanú súkromnými prostriedkami, ale o zneužitie síl a prostriedkov štátneho orgánu na súkromné účely. V tom je z vecného aj právneho hľadiska obrovský rozdiel.
Nesie za to plnú zodpovednosť predovšetkým v bavlnke opatrovaný Makó a v tomto prípade ani zďaleka nemôže byť reči (len) o porušení dôvernosti ústneho prejavu, pretože Makó v rámci ustáleného skutkového deja vystupoval v postavení verejného činiteľa, zadával pokyny podriadeným v rámci monokratického riadenia KÚFS SR a zabezpečoval odovzdávanie výstupov nepovolaným osobám.
Prečo teda vyšetrovateľ vedie trestné konanie podľa § 377 Trestného zákona, a nie napríklad podľa § 326 (zneužitie právomoci verejného činiteľa)? Nuž preto, lebo v takom prípade by nemohol stíhať Tibora Gašpara (údajne dostával výstupy z odpočúvania kaviarne), ale musel by sa naplno a zrejme exkluzívne venovať súdruhovi Makóovi, prípadne jeho podriadeným.
Ešte jedna vec mi leží na srdci v súvislosti s Tiborom Gašparom. Včera som si všimol, že do politického zápasu zatiahol manželku šialenca z Trnavy. Veľmi dobre rozumiem psychologickému aj emocionálnemu rozpoloženiu bývalého policajného prezidenta, pretože mediálne a inštitucionálne svinstvá, ktorým čelil a čelí, sa neznášajú ľahko. Môžem potvrdiť na základe osobnej skúsenosti. Napriek tomu Tibor Gašpar nemal ukázať na pani Pavlínu prstom, že sa dopustila trestného činu. Na podobných prejavoch založil svoju kariéru napríklad Matovičov Himmler Lipšic a v jeho stopách išli a idú viacerí politickí aj mediálni epigóni.
Politici sa nemajú vyjadrovať k trestnej činnosti iných osôb. Na to sú orgány činné v trestnom konaní a súdy, ktoré majú právne vymedzené povinnosti stíhať a súdiť. Inkvizičnú spoločenskú atmosféru 25 rokov živili lipšicoviny, čo okrem iného vyústilo do potreby zrušenia spolitizovaného ÚŠP a depenalizácie trestných kódexov. Osvojovanie si lipšicovín dosiahnutiu tohto cieľa neprispieva.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.