Euroskeptici tlmia reči o odchode z EÚ pred predpokladanými prelomovými voľbami
Talianska Giorgia Meloni vyzvala na Európu s „menej centralizmom, viac subsidiarity, menej byrokracie a viac politiky.“ (Foto: Simona Granati – Corbis/Corbis cez Getty Images)
Strany, ktoré sú proti väčšej integrácii v rámci EÚ, majú rozdielne názory na Ukrajinu, zdieľajú však názory na politiku migrácie a zmeny klímy. Ich cieľom nie je zničiť Európsku úniu, ale reformovať ju.
Strany kritizujúce EÚ podľa nedávnych prieskumov zrejme získajú v júnových voľbách do Európskeho parlamentu štvrtinu kresiel.
Ak chcú v zhromaždení vytvoriť jednotný blok, ich ďalšie výzvy budú zahŕňať preklenutie rozdielov v zahraničnej politike, uviedli pozorovatelia pre Brussels Signal.
V nedávnych prieskumoch verejnej mienky získa blok Identita a demokracia (ID) 92 kresiel, pričom Európski konzervatívci a reformisti (ECR) získali 89. To dáva dvom takzvaným euroskeptickým skupinám 181 – alebo 25,1 percenta – zo 720 parlamentných kresiel.
Strany majú rozdielne názory na Ukrajinu, ale zdieľajú skeptické názory na politiku migrácie a zmeny klímy. A vo všeobecnosti ich cieľom nie je zničiť Európsku úniu, ale reformovať ju.
Kathryn Simpson, ktorá vyučuje politiku a ekonómiu EÚ na Keele University, povedala pre Brussels Signal : „Mnohé euroskeptické strany zmiernili svoj postoj k odchodu z Európskej únie, ak budú vo voľbách úspešné – napríklad Le Penová vo Francúzsku.
Emma Iannini, spolupracovníčka medzinárodnej právnickej firmy King & Spalding so sídlom v New Yorku, ktorá často píše o euroskepticizme, dodala: „Všimnite si, že o podpore takejto možnosti teraz nepočujete veľa, ak vôbec niečo, od Marine Le Penovej, bývalej šampiónky ‚Frexit‘, Georgia Meloni v Taliansku, Alternative für Deutschland [AfD] v Nemecku, prezident Robert Fico na Slovensku atď.
Dodala, že mnohé z týchto skupín dajú na prieskumy verejnej mienky, ako napríklad Geert Wilders v Holandsku, kde „medzi rokmi 2016 a 2022 klesla podpora pre možný „Nexit“ v Holandsku z 23 percent na 13,5 percenta.
Wilders sa preto zameriava na „vytvorenie EÚ viac medzivládnym a menej federálnym systémom,“ povedal Iannini.
Podobne, namiesto toho, aby využili svoje pravdepodobné nové kreslá v parlamente na argumentáciu za ďalšie odchody z EÚ podľa vzoru Brexitu, „euroskeptické strany hľadajú reformu vo vnútri“, povedal Simpson.
Budú chcieť, aby Parlament viedol úplnú a úprimnú diskusiu o „ďalšej európskej integrácii a rozširovaní“, povedala.
V roku 2024 sa už tieto názory nezdajú byť „okrajovými“.
Simpson povedal, že po finančnej kríze a kríze eurozóny v rokoch 2007-8, migračnej kríze v roku 2015 a do určitej miery aj Brexite „euroskeptická rétorika už tiež nie je charakteristickým znakom okrajových politických strán – v tradičných politických stranách je teraz oveľa viac mainstreamová“.
Pred júnovými voľbami do Európskeho parlamentu sa euroskeptické strany zároveň stali sofistikovanejšími vo svojej komunikácii a mobilizácii voličov.
Mnohé pravicové a ľavicové euroskeptické strany prešli procesom „ dediabolizácie “ – odstraňovania stigmy – a posunuli sa do sféry prijateľnejšej pre širokú verejnosť, povedal Iannini.
Napríklad líderke Rassemblement National Marine Le Penovej sa „podarilo oddeliť seba a svoju stranu od kontroverznej minulosti svojho otca [bývalého prezidenta vtedajšieho Front National] Jeana-Marie Le Pena,“ povedala.
Marine Le Penová aj taliansky premiér Meloni „odstúpili od chvály Vladimíra Putina a Ruska a prinajmenšom na Meloniho strane podporili financovanie obranného úsilia Ukrajiny na národnej úrovni aj v Bruseli,“ dodala.
Ukrajina pravdepodobne zostane problémom, ktorý rozdeľuje euroskeptické strany z rôznych krajín.
Le Penová, možno s pohľadom na francúzske prezidentské voľby v roku 2027 a uprostred rastúcej únavy z financovania vojnového úsilia Ukrajiny, sa „obmedzila na kritiku údajných vojnových zločinov spáchaných ruskými vojakmi v Buche a na iných miestach na Ukrajine,“ dodal Iannini.
Nathan William Henceroth vo svojej dizertačnej práci The Engaged euroskeptic argumentoval, že ako ďalší príklad svojej rastúcej sofistikovanosti sa euroskeptické strany naučili aj to, že ak sa viac zapájajú do legislatívnych aktivít Európskeho parlamentu, zdá sa, že médiá im poskytujú viac informácií.
Mnohí sa domnievajú, že hlavnými porazenými vo voľbách budú stredopravá Európska ľudová strana (EPP) a stredoľaví Socialisti a demokrati (S&D), ktoré podľa súčasných prieskumov získajú spolu 41 percent kresiel – v porovnaní so 61 percentami v roku 2009.
EPP pod vedením svojho lídra nemeckého europoslanca Manfreda Webera sa obzvlášť prikláňa k myšlienke spolupráce s ECR (euroskeptickým zoskupením zahŕňajúcim Meloniho stranu Fratelli d’Italia, poľskú PiS a španielsku Vox).
Takže zatiaľ čo Európsky parlament bol historicky založený na spolupráci medzi týmito dvoma blokmi, mnohí veria, že ID a ECR by mohli uspieť pri potiahnutí EPP doprava, ktorá ako pravdepodobne najväčšia skupina bude efektívne riadiť Európsku komisiu.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.