Klimatický alarmizmus: Nová politická zbraň?

Dnes Vám prinášame komentár Hélène de Lauzun, ktorá je docentkou a doktorkou histórie. Učila aj na Harvarde. Článok Vám prinášame vo voľnom preklade.

Ekologický problém – „zelená dohoda“, ktorá zvyšuje účty za energiu; vykonávanie zákazov jazdy v mestách; predčasné odsudzovanie áut; znemožňovanie prenajímania alebo predaja domov – to bude stredobodom európskych volieb na jar budúceho roka.

Klimatický alarmizmus: Nová politická zbraň?

Vysoké letné teploty pozorované v častiach južnej Európy už niekoľko týždňov vyvolávajú otvorene poplašné výkriky v médiách a medzi politikmi ekológmi, ktorí v tom vidia dôkaz „klimatickej zmeny“. Pred blížiacimi sa európskymi voľbami je nedôvera pravicových strán k tomuto katastrofickému diskurzu obviňovaná z ohrozenia európskych politík zameraných na boj proti „klimatickej kríze“.

Webová stránka Európskej komisie otvorene informuje o globálnom otepľovaní . Obdobie rokov 2011-2020 bolo údajne najhorúcejším desaťročím v histórii. V roku 2019 bola priemerná teplota planéty 1,1 °C nad predindustriálnymi úrovňami, čo je údaj, ktorý umožnil odborníkom na tejto stránke dospieť k záveru, že globálne otepľovanie je spôsobené ľudskou činnosťou a v súčasnosti sa zvyšuje rýchlosťou 0,2 °C za 10 rokov.

Napriek dominantnému diskurzu médií a politikov neexistuje vedecký konsenzus o interpretácii údajov a ešte menej o alarmistickej komunikácii, ktorá momentálne prebieha. V Európe muselo toto leto znášať vysoké teploty Grécko , Taliansko , Španielsko a juh Francúzska , no počasie bolo obzvlášť nepriaznivé v iných blízkych regiónoch. Vo Francúzsku mal sever krajiny katastrofálne leto — chladné a daždivé, čoho následkom bol fakt, že turistický priemysel zaznamenal riadne straty. Tento fakt ale  nezabránil tlači, aby bez rozdielu regiónov podávala správy o horúcom lete.

A l'instant @radiofrance Pays de Savoie annonce qu'il fait 31 à Chamonix.#caniculemoncul pic.twitter.com/FkuuPqn5ff

— Campagnol tvl (@TvlCampagnol) August 15, 2023

Kontroverzia nadobúda vizuálny rozmer v redakciách, kde sa počasie hlási pomocou farebne odlíšených máp. Reportéri používajú čoraz intenzívnejšiu kolorimetriu na poveternostných mapách, ktorá je navrhnutá tak, aby zvýraznila teplotné vrcholy. Ako vysvetlili meteorológovia pre francúzsky magazín L’Obs – rozsah farieb na mapách nie je len ukazovateľom teplôt. Regióny sú kódované podľa odchýlok od sezónnych noriem. Ak sa objavia iné odtiene, napríklad fialová, je to preto, že „úrovne odchýlky od normy sú také, že už nie je dostatok odtieňov červenej“.

Ak je teplejšie ako normálne, mapa sa zmení na červenú, aj keď ortuť nedosahuje rekordné úrovne. To je dôvod, prečo nie je rovnaká farba na mape z mája s 30 °C a mape z júla 30 °C,“ vysvetľuje agroklimatológ Serge Zaka. V praxi teda jednoznačne máme vizuálnu pomôcku, ktorá do istej miery zdramatizuje nárast teplôt.

Mnohí už majú týchto hier dosť. V celej Európe sa množia a zosilňujú protestné hnutia. Vo Francúzsku je počuť reptanie proti nízkoemisným zónam (ZFE) vo veľkých mestských aglomeráciách a proti energetickým auditom, ktoré paralyzujú trh s nehnuteľnosťami. V Holandsku farmári vytvorili novú politickú silu na boj proti opatreniam na zníženie znečistenia dusíkom.

Na európskej úrovni sa viacerí obávajú , že zelené politiky EÚ sú ohrozované klimatickým skeptikom stelesneným v určitých pravicových stranách, ktoré podnecujú tieto protesty.

Malo by sa to považovať za „klimatický skepticizmus“ a „populizmus“? Povedala by som že nie. Politické strany vyjadrujúce nedôveru ničivej zelenej dohode majú jednoducho na zreteli záujmy svojich voličov. Európski občania prejavujú čoraz väčší odpor voči politikám, ktoré prichádzajú zhora a spochybňujú ťažko vybojovanú rovnováhu života na pozadí inflácie a všeobecného nárastu životných nákladov: energeticky efektívna renovácia budov; boj proti tradičným autám (spolu s neúprosnou propagáciou elektromobilov); dopravné obmedzenia so zavedením zón s obmedzenou premávkou; atď.

Pre ľudí s najnižším príjmom je obzvlášť ťažké pochopiť „spravodlivú“ stranu ekologickej dohody, ktorá im zvyšuje účty za energiu, bráni im jazdiť v mestách, predčasne odsudzujú ich klasické autá a robia ich domy nevhodnými na prenájom alebo predaj.

Európsky komisár pre životné prostredie Virginijus Sinkevičius sa snaží ubezpečiť sám seba a tiež pripomenúť agentúre Reuters, že väčšina európskej populácie je aj naďalej naklonená ambicióznej ekologickej politike. „Máme túto stabilnú väčšinu, ktorá podporuje zelenú dohodu,“ povedal s odkazom na úroveň podpory v Európskom parlamente pre celkovú zelenú agendu EÚ.

Ale veci naberú rýchly spád, keď príde na implementáciu konkrétnych opatrení, ktoré majú priamy vplyv na životný štýl a každodenný život ľudí v Európe. Poľsko sa nedávno ozvalo, aby odsúdilo autoritárstvo Bruselu, pokiaľ ide o motorové vozidlá: „Chce EÚ robiť autoritárske rozhodnutia o tom, aké vozidlá budú Poliaci riadiť? kritizovala minulý mesiac ministerka pre klímu a životné prostredie Anna Moskwaová .

Podľa Matsa Engströma EÚ rady pre zahraničné vzťahy bude ekologická otázka stredobodom pozornosti budúcich európskych volieb na jar budúceho roka.

V Nemecku je už protizelená rétorika jedným z nepopierateľných faktorov, ktoré stoja za vzostupom AfD v prieskumoch verejnej mienky . Vo Francúzsku Národné zhromaždenie prostredníctvom svojho prezidenta Jordana Bardellu zdôrazňuje potrebu alternatívnej ekologickej politiky založenej na odmietaní represívnych opatrení a podpore lokálnosti.

Tieto pravicové strany sú vždy obviňované z toho, že „vyvolávajú strach“. Je iróniou, že členovia strán stojacich za európskou ekologickou politikou robia to isté a poukazujú na riziko, že Európa zaostane v oblasti politiky nulových emisií, na rozdiel od Spojeného kráľovstva (momentálne krajiny mimo EÚ) alebo dokonca krajiny ako India, ktorá do tejto oblasti investuje obrovské zdroje.

Zdroj: https://europeanconservative.com/articles/analysis/climate-alarmism-a-new-political-weapon/