V poslednom článku zo série o LGBT propagande sme načrtli aj tento prípad. Teraz si ho rozoberieme do detailov. Ak sa Vám bude počas čítania vracať, nebudeme sa čudovať.
Článok približuje progresívne zmýšľajúceho učiteľa, ktorý vo svojich myšlienkach zašiel tak ďaleko, že škodí vlastnému dieťaťu a tým negatívne vplýva na jeho vývoj. Manipulatívne, zbytočné a choré úvahy nech slúžia ako varovanie pred rovnakými praktikami v našich končinách.
Článok prinášame v úplnom preklade.
Význam podpory rodovo premenlivých študentov.
V teple a pohodlí, ležal v posteli a hlavu mal položenú na mojom ramene, keď som minulý týždeň na jeho žiadosť čítala obrázkovú knihu Jakubove nové šaty. Okolo hrude som mala omotanú bacuľatú ruku môjho 4-ročného syna:
„Existuje veľa spôsobov, ako byť chlapcom,“
povedala Jakubova mama.
Prestala som čítať a pozrela sa na svojho syna.
„Veríš tomu, Simon?“
Znova som sa odmlčal a nedostala som odpoveď.
Skúsila som preformulovať svoju otázku: „Ako ide škola? Hovoria deti niečo o šatách, ktoré nosíš?“
Zhlboka sa nadýchol a odpovedal: „Nie.“
Keď som cítila, že ho niečo ťaží, pokračovala som: „Veríš, že existuje veľa spôsobov, ako byť chlapcom? Že chlapci môžu nosiť šaty?“
Nakoniec odpovedal: „Áno,“ a ja som pokračovala: „Cítiš sa ako chlapec?“
„Nie, mami. Som dievča.“
Vyjadrenie mojej dcéry nemohlo byť priamejšie, úprimnejšie a jasnejšie. V tom momente som pochopila, ako hlboko rodovo-premenliví ľudia cítia, kým sú, bez ohľadu na to, ako ich spoločnosť pri narodení označila.
Všetky školy majú rodovo premenlivých študentov, či už sú „mimo“ alebo nie, povzbudzovaní alebo trestaní. V Pittsburghu výskumníci zistili, že takmer jeden z 10 študentov vo viac ako tucte verejných stredných škôl bol identifikovaný ako rodovo premenlivý. To je päťnásobok súčasných národných odhadov. Za 10 rokov, ako učiteľka na základnej škole, som mala štyroch rodovo premenlivých žiakov, o ktorých viem, a v súčasnosti je na našej základnej škole s 250 deťmi deväť rodovo premenlivých žiakov, ktorí sú mimo rod.
Ľudia si často kladú otázku, tak ako ja, keď som o tom premýšľala, keď moje 4-ročné dieťa bolo neústupné v tom, že bude dievčaťom: Môže toto dieťa skutočne vedieť, či sa pri narodení identifikuje inak, ako mu bolo pridelené pohlavie?
Áno.
To neznamená, že som sa tak vždy vnímala. Pri spracovávaní rodovej identity môjho vlastného dieťaťa som spochybnila, potlačila to v sebe a vyrovnala sa so smútkom a hnevom.
Pochopila som, že to, ako sa človek identifikuje, nie je o vnímaní iných, ale o tom, akí sú skutočne sami sebou.
Skúmala som ďalej a stretla som sa s poradcom na rodovej klinike v Kaiser Permanente, zúčastnila som sa hodiny rodového spektra na Lewis & Clark College v Portlande a pri všetkom v čo verím, verím, že odpoveď na túto otázku je áno. Malé deti vo svojom vnútri absolútne vedia, ako prežívajú svoje pohlavie.
Možno potrebujú pomoc pri hľadaní slov na vyjadrenie a ľudí, ktorí budú skutočne počúvať, vidieť a podporovať ich autentickosť, ale na 100 percent, malé deti to vedia.
Americká pediatrická akadémia načrtáva štádiá vývoja rodovej identity a vo veku 4 rokov má väčšina detí stabilný zmysel pre svoju rodovú identitu: „Ide o to, že všetky deti majú tendenciu časom získať jasnejší pohľad na seba a svoje pohlavie.
Výskum v každom bode naznačuje, že deti, ktoré si uplatňujú rodovo rôznorodú identitu, poznajú svoje pohlavie rovnako jasne a konzistentne ako ich vývojovo zladení rovesníci a využívajú rovnakú úroveň podpory, lásky a spoločenského prijatia.“
Predtým, ako moje vlastné dieťa spravilo comming out, podporovala som vo svojej triede rodovo premenlivé deti a snažila som sa čo najlepšie potvrdiť ich pohlavie. Zmenila som rodovo podmienené vyučovacie praktiky, ako je používanie kruhov pre chlapcov/dievčatá ako rýchly a jednoduchý spôsob, ako pomiešať zasadací poriadok. (Táto prax je nielen rodovo neinkluzívna, ale aj sexistická, za predpokladu, že ak študenti rovnakého pohlavia nebudú sedieť vedľa seba, nebudú sa toľko rozprávať.)
Podporovala som aj rodovo premenlivých študentov tým, že som pomáhala iným učiteľom používať správne zámená a premýšľať o rutinách a postupoch v triede, ktoré nie sú inkluzívne.
Až do skúsenosti s vlastným dieťaťom som však úplne nerozumela hĺbke bolesti, ktorú ľudia zažívajú, keď nie sú potvrdení, ani obrovskej radosti, v prípade, že sú.
Štúdia z roku 2018 uskutočnená Human Rights Campaign v spolupráci s University of Connecticut zistila:
- Menej ako štvrtina transrodovej a rodovo premenlivej mládeže môže byť v škole určite sama sebou.
- Len 16 percent transrodovej a rodovo premenlivej mládeže sa vždy cíti v škole bezpečne.
V tom týždni po tom, ako moja dcéra vokalizovala, kto je, som sa jej spýtala, či je dôležité, aby to ostatní vedeli. Raz ráno cestou do školy mi povedala, aby som to povedala jej učiteľom. Takže, keď som vstúpila do triedy plnej malých ľudí, ktorí sa hrali s kockami, sypali piesok, obliekali sa a nesúhlasne vrieskali a smiali sa, som to urobila.
Učiteľka nám poďakovala za zdieľanie a opýtal sa, aké zámená použiť.
Bol som rozhodená. Nevedela som ako odpovedať. Keby som sa pýtala ako učiteľka, bola by to aj moja otázka, ale ako rodič som ešte nebol schopná spracovať obrovský mentálny posun potrebný na úplné videnie a potvrdenie svojho dieťaťa.
Vďaka tejto jednoduchej otázke, ktorá mi bola položená, sa to stalo skutočnosťou. Vedela som, že autentickosť mojej dcéry musím brať vážne.
Väčšina zdrojov uvádza postupy, že ak je dieťa dôsledné , nástojčivé a vytrvalé , je rodovo premenlivé. Je dôležité poznamenať, že rodová identita sa líši od rodového prejavu.
Rodová identita je to, ako človek prežíva svoje pohlavie – ako sa cíti vo vnútri.
Rodový prejav je správanie, spôsoby a vzhľad osoby, ktoré sú zvyčajne spojené so spoločenskými očakávaniami ženskosti a maskulinity. Predtým, ako sa moja dcéra prejavila, som si myslela, že experimentuje s rodovým prejavom. Takmer šesť mesiacov predtým, ako oznámila, že je dievča, žiadala, aby si nechala narásť vlasy a chodila len v šatách.
S priamym a jasným odkazom, ktorý moje dieťa dávalo, okrem mesiacov meniaceho sa rodového prejavu, počas týždňa po tej októbrovej noci, keď sa mi pozrela do očí a povedala: „Som dievča,“ a veľa čítala. a rozhovory s otcom, prešla spoločenskou tranzíciou. Začali sme používať ženské zámená.
Potom tu bola otázka jej mena: Simon.
Jedného dňa po škole deti vybehli z triedy, vbehli do náručia svojich opatrovateľov, zhodili kabáty a vláčili so sebou batohy svojej polovičnej veľkosti. Babička vedľa mňa povedala: „Ako sa volá tvoja dcéra?“ Keď moja dcéra prišla so svojimi ružovými tylovými šatami s vesmírnou tematikou, povedala som „Simon“.
„Rád ťa spoznávam, Simona!“ odpovedala.
Zvyšok rozhovoru mám rozmazaný. Myslela som len na to, ako som babičku neopravila. Srdce ma bolelo, pretože som vedela, že som svoju dcéru neochránila. Nechala som svoju vlastnú túžbu neznepríjemňovať to niekomu inému, spolu so zmesou vlastnej neistoty, pri podpore tohto statočného dieťaťa.
Táto skúsenosť ma prinútila popasovať sa s vlastným strachom a tiež s tým, aké dôležité je pre mladých rodovo premenlivých ľudí, aby sa explicitne učili o jazyku, ktorým opisujú, kto sú a ako je spoločnosť nastavená tak, aby sa ľudia zmestili do dvoch pohlaví. Napríklad to, aké sú rodové mená.
Cestou domov sme sa rozprávali.
Väčšinou som hovorila:
„Aký bol deň?
„Dali vám dinosaurov počas hry vonku?
„Aké piesne si spievala?“
Nebola veľmi zhovorčivá.
Potom som prestala. Musela som sa ospravedlniť.
Kľakla som si, aby som mohla hľadieť z očí do očí mojej dcére.
„Mala som opraviť tú babku, keď ťa volala Simona. Prepáč.“
Bola ticho a pozerala na chodník.
„Myslím, že ťa volala Simona, pretože to znie ako Simon a je to dievčenské meno.“
V tomto bode som vedela, že sa musíme porozprávať o tom, ako sa skloňujú mená.
„Ocko a ja sme ti dali meno Simon, keď si sa narodila, pretože sme si mysleli, že si chlapec.“ Mýlili sme sa. Toto meno si absolútne môžeš ponechať a ak budú ľudia zmätení, urobím lepšie, ak ich opravím. Môžeš si tiež vybrať skúšobne nové meno. Dievčenské meno.“
Vtom sa jej rozžiarili oči a usmiala sa.
Nebola si istá, čo si vybrať, tak som sa spýtala, či chce pomôcť. Povedala som, že by sme ju pomenovali Simone, keby sme vedeli, že je to dievča.
To je Simone.
V ten ostrý jesenný deň, na chodníku pri Seven Eleven, bola Simone potvrdená.
Cesta, na ktorej sme, prináša veľa radosti, ale aj bolesti.
Svet, v ktorom žijeme, nie je bezpečný pre rodovo premenlivých ľudí. Ako uviedla PBS v novembri 2021, „za prvých 10 mesiacov roku 2021 bol prelomený ročný rekord vrážd transrodových ľudí, pričom k dnešnému dňu ich bolo 45 – väčšina z nich boli černosi alebo Latinoameričania – podľa Human Rights Campaign.
Minulý rok bol rekordný so 44 trans vraždami. Toto číslo nezahŕňa tých napadnutých alebo brutálne zbitých, ktorí prežili.
Nielen fyzické hrozby, ale aj emocionálna bolesť, ktorú často rodovo premenliví ľudia pociťujú, je obrovská a riziko samovraždy alebo sebapoškodzovania je vysoké, ak ľudia nie sú potvrdení. Simone predtým, ako bola potvrdená, hovorila že nemá rada svoje telo, hovorila veľa o tom, akú bolesť ľudia cítia, keď ich rodová identita nezodpovedá tomu, čo spoločnosť považovala za prijateľné pre pohlavie, ktorým sú.
Keďže som chcela, aby moje dieťa pociťovalo rodovú zhodu, pocit súladu s vlastným pohlavím, urobila som toľko prieskumov, koľko som mohla, vrátane zapojenia sa do skupiny na podporu rodičov a naďalej som podporovala Simone jazykom, ktorý potrebovala na pochopenie rodového spektra.
Existujú knihy pre deti, ktoré rozoberajú rodovú dvojhru, aby sa dalo hovoriť o telách a rodovej identite. Našťastie, okrem zdrojov, ktoré som použila, a potom, čo viacero ľudí v jej živote potvrdilo a pochopilo, kto je, teraz vo veku 7 rokov prestala hovoriť negatívne veci o svojom tele, respektíve už si nechce ubližovať.
Výskum tiež ukázal, že rodovo premenlivá mládež, ktorá uvádza, že má aspoň jeden rod potvrdzujúci priestor, mala v minulom roku o 25 percent menšiu pravdepodobnosť, že sa pokúsi o samovraždu.
Ako učitelia môžeme vytvárať školské priestory potvrdzujúce rod tým, že budeme rešpektovať zámená študentov a pomôžeme všetkým študentom a rodinám pochopiť rodové spektrum.
Existuje široká škála obrázkových kníh, ktoré majú postavy, ktoré sú rodovo premenlivé, od rodového vyjadrenia, ktoré sa nezhoduje s binárnym, až po transgender deti, ktoré prechádzajú sociálnou tranzíciou.
Okrem toho, že pomáhame všetkým študentom porozumieť širokému spektru toho, ako ľudia vnímajú pohlavie, môžeme zabezpečiť, aby rodovo premenlivé deti mali WC, ktoré v škole pohodlne používajú.
Presadzovanie a zriaďovanie rodovo inkluzívnych toaliet je ideálne, ale ak vedenie školy na to nereaguje, ďalšou najlepšou možnosťou WC je zabezpečiť, aby mali prístup na toalety pre jedného používateľa (zvyčajne tie, ktoré sú určené pre dospelých/učiteľov).
Existujú aj zdroje, ktoré poskytujú kontrolné zoznamy pre premenlivých študentov a môžu ich použiť učitelia a rodičia.
Jedným z najtransformatívnejších spôsobov, ako môžeme podporovať rodovo premenlivých študentov, je neustále sa vzdelávať.
Väčšina z nás vyrástla v tradičnom prostredí, ktoré je prevažne binárne; naše myslenie sa musí rozšíriť. Terminológia sa tiež mení, keďže sa menia komunity a rodovo rozľahlí ľudia zdieľajú viac o svojich skúsenostiach.
Moja rada: Buďte ochotní rásť, meniť sa a robiť chyby. Priznať si svoje chyby a neustále rásť. Nižšie je uvedených niekoľko organizácií, ktoré načrtávajú, ako môžu školy a triedy podporovať študentov všetkých pohlaví, a poskytujú užitočné informácie na pochopenie rodového spektra.
- Rodovo inkluzívne školy
- Rodové spektrum
- Uvítacie školy kampane za ľudské práva
Nikdy nebudem úplne schopná pochopiť svoje dieťa alebo mojich rodovo premenlivých študentov. Marginalizácia, ktorej čelia v prevažne binárnom svete, je intenzívna. Inšpirujú ma rodovo premenliví ľudia, ktorí sa autenticky objavujú vo svete, ktorý sa snaží vymazať ich existenciu.
Ako cisgender žena neviem, aký je to pocit bojovať o svoju existenciu. Viem však, že je dôležité veriť rodovo premenlivým ľuďom a podporovať ich. Rodovo premenliví ľudia sú silní a ich existencia a ochota dať ostatným vedieť, kto sú, je revolučný čin.
Ako učitelia a rodičia, najmä tí z nás, ktorí sú cisgender, môžeme využiť svoje privilégium na to, aby sa svet stal inkluzívnejším a bezpečnejším miestom.
Musíme čeliť skutočnosti, že naše školské systémy systematicky poškodzujú rodovo premenlivých ľudí, ľudí, ktorí sa nehodia do peknej škatuľky modrej a ružovej, chlapca alebo dievča.
Aj keď žijeme vo svete, ktorý v drvivej väčšine nepotvrdzuje a aktívne sa snaží utláčať a ubližovať rodovo premenlivým ľuďom, aj tí, ktorí žijú autenticky, zažívajú obrovskú radosť.
Ako učitelia môžeme byť spolu-sprisahancami a zástancami vytvárania priestorov, ktoré umožnia našim premenlivým študentom rozkvitať tak, ako to robíme pre všetkých našich študentov.
Zdroj: https://rethinkingschools.org/articles/can-a-4-year-old-know-her-gender-identity-yes/
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.