Európa v miestnosti, kde sa rozhoduje

Európa v miestnosti, kde sa rozhoduje

Európa v miestnosti, kde sa rozhoduje 620 330 Doktor

Predseda Európskej rady António Costa oznámil cieľ Európy pre pripravované rokovania o ukončení vojny na Ukrajine: „Európa musí hovoriť jedným jasným a jednotným hlasom vo všetkých diskusiách, ktoré formujú budúcnosť Ukrajiny a bezpečnosť nášho kontinentu.“

Predseda Európskej rady Antonio Costa a predsedníčka Európskej komisie Ursula Von Der Leyenová sa zúčastňujú záverečnej tlačovej konferencie na neformálnom zasadnutí Európskej rady v Dubline v Írsku 13. novembra 2026. EPA/OLIVIER HOSLET

Predseda Európskej rady Antonio Costa a predsedníčka Európskej komisie Ursula Von Der Leyenová sa zúčastňujú záverečnej tlačovej konferencie na neformálnom zasadnutí Európskej rady v Dubline v Írsku 13. novembra 2026. EPA/OLIVIER HOSLET

Jednotný hlas si spravidla vyžaduje jedného zástupcu s jednou rokovacou pozíciou. Žiaľ, európski diplomati sa nedokázali dohodnúť na jednom či dvoch delegátoch, a tak sa kompromisne dohodli na siedmich: poradcoch pre národnú bezpečnosť z Nemecka, Francúzska, Poľska, Talianska a Británie, plus zástupcoch Európskej rady a Európskej komisie. Tak ako platí staré porekadlo, že vojenská sila je nepriamo úmerná okázalosti uniforiem, aj moc Európy pri rokovaniach bude nepriamo úmerná počtu jej zástupcov.

Možno si viete predstaviť, že Európa, ktorá sa v roku 2021 nedokázala dohodnúť, ktorý z dvoch prezidentov EÚ bude sedieť vedľa tureckého prezidenta Erdogana, bude mať veľké problémy zosúladiť sedem rôznych názorov počas rokovaní. Kto dostane miesto za stolom? Francúzsko sa nikdy nepodriadi zástupcovi EÚ. Poľsko nikdy nebude dôverovať ostatným Európanom, že budú reprezentovať jeho špecifické podozrenia voči Moskve. Nemecko zas verí, že jeho finančná podpora Ukrajiny by sa mala premietnuť do diplomatickej nadradenosti.

Možno očakávať zdĺhavé prestávky, počas ktorých sa Európania budú stretávať oddelene, aby si vyjasnili spoločnú pozíciu, zatiaľ čo Rusi a Američania budú hrať karty, kontrolovať telefóny a premýšľať, kto vlastne Európanov na rokovania pozval. Jedinou skutočnou zhodou medzi Európanmi bolo, že za žiadnych okolností sa rokovaní nezúčastní údajná ministerka zahraničných vecí EÚ Kaja Kallasová. Namiesto nej Ursula von der Leyenová vyšle svojho osobného „pitbula“ Björna Seiberta, ktorý možno zistí, že jeho schopnosti vyvíjať tlak v Bruseli nestačia na divokú neústupnosť Sergeja Lavrova.

V tejto chvíli ani nie je jasné, či Rusko prijme viac než jedného európskeho delegáta, čo by mohlo znamenať lavičku vzadu v miestnosti a striedajúceho sa európskeho zástupcu pri stole s „dospelými“. Možno budeme potrebovať rozhodcu FIFA so svietiacou tabuľou na signalizovanie ďalšieho striedania.

Neschopnosť dohodnúť sa na jednom zástupcovi odráža absenciu jednotnej a pragmatickej európskej pozície k ukončeniu vojny. Európa trvá na tom, že jej názory nesmú byť ignorované v žiadnych rokovaniach o prímerí, no neponúka realistickejší cieľ než úplnú porážku Ruska, obnovenie ukrajinskej územnej celistvosti a kompletnú obnovu krajiny financovanú Ruskom.

Táto vyjednávacia pozícia typu „deus ex machina“ môže lichotiť morálnej samoľúbosti európskych lídrov, no zakrýva bolestivé kompromisy potrebné na uzavretie akéhokoľvek zložitého rokovania. „Náš protivník prehrá a jeho vodca bude zvrhnutý“ nie je dôveryhodný cieľ, pokiaľ sa aliancia aktívne nezúčastňuje vojny a nie je pripravená usilovať sa o vojenské víťazstvo. Ani jedna z týchto podmienok však neprichádza do úvahy.

Namiesto toho Európa uprednostňuje financovanie Kyjeva a udržiavanie Ukrajiny vo vojne na neurčitý čas. Koľko ďalších Ukrajincov musí v mene tejto politiky zomrieť?

Európa sa zatiaľ nezaoberala dôsledkami svojho preferovaného výsledku, teda porážky Ruska. Keď Rusko naposledy prehralo veľkú vojnu, Európa dostala boľševikov a gulagy. Existuje naozaj pochybnosť o tom, že úplná porážka na Ukrajine a pád Putina by viedli k násilnému zápasu medzi rôznymi frakciami usilujúcimi sa o moc, tentoraz s niekoľkými tisíckami jadrových hlavíc v pozadí?

Relatívne pokojný rozpad Sovietskeho zväzu v roku 1991 nevytvoril poslušného demokratického exportéra ropy a plynu, o akom Európa snívala, napriek rozsiahlej západnej pomoci a podpore. Priemerní Rusi nadobudli presvedčenie, že ekonomická reforma znamená pre nich chudobu a pre zločincov súkromné lietadlá. Prestrelky gangov, extrémna korupcia a chudobnenie obyvateľov, ktorí prišli o zamestnanie a sociálne istoty, pripravili pôdu pre autoritatívnu reakciu.

Aký je tentoraz európsky plán v prípade porážky Ruska? Putin nie je Gorbačov a jeho nástupca nebude Jeľcin. Pravdepodobnejšie je, že Kremeľ ovládnu silové zložky alebo armáda, dve skupiny nasiaknuté pocitom krivdy a paranoidnou nevraživosťou voči Západu, ktorú Putin povýšil na štátne náboženstvo.

„Spoločný európsky domov“ a „poriadok založený na pravidlách“ pre týchto ľudí nič neznamenajú. Dohody o kontrole zbrojenia z prvých rokov po rozpade Sovietskeho zväzu považujú za vlastizradu a úmyselné zničenie jedinej veci, ktorú podľa nich Západ rešpektoval: ruskej vojenskej sily. Nepriateľský postoj voči Západu budú naďalej využívať ako nástroj na udržiavanie sociálnej a politickej súdržnosti v Rusku.

Porážka Ruska môže síce zvrhnúť Putina, no nahradí ho rovnako brutálny nástupca alebo rozpúta občiansku vojnu. Predstavte si Líbyu po páde Kaddáfího, len vo veľkosti Ruska a na celé nasledujúce desaťročie.

Putin sa očividne nepripravuje na vyjednávanie o vlastnom páde a zatiaľ nie je ochotný prenechať Ukrajinu Západu. Na druhej strane, Európa Rusko prostredníctvom rokovaní neporazí.

Účasť „EÚ-7“ znamená prijatie Ruska ako rokovacieho partnera a zároveň vyžaduje ochotu byť niečím viac než len sprostredkovateľom maximalistických ukrajinských požiadaviek. V najlepšom prípade rokovania povedú k prímeriu a zamrznutému konfliktu v Donbase. Ukrajina zostane na neurčitý čas závislá od finančnej podpory EÚ.

Bude Európa považovať takúto dohodu za dostatočný dôvod na zmiernenie sankcií a obnovenie predaja ropy a plynu? Sedem rôznych zástupcov môže mať sedem rôznych odpovedí.

Práve tu spočíva najväčšie nebezpečenstvo tejto sedemhlavej európskej hydry: príležitosť, ktorú ponúka Putinovi rozdeliť Európanov návrhmi prijateľnými napríklad pre Francúzsko a Taliansko, no neprijateľnými pre Poľsko.

Trhliny v európskej podpore Ukrajiny sú zjavné. Najnovšie sa prejavili hrozbou Nemecka vetovať rozpočet EÚ kvôli pomoci Kyjevu. Rusko sa ich bude snažiť využiť. V Kremli sa považuje za mimoriadne zábavné trápiť EÚ odhaľovaním jej diplomatickej nejednotnosti. Rozpad európskeho rokovacieho tímu v atmosfére vzájomných obvinení by bol považovaný za víťazstvo.

Európa zúfalo túži byť „v miestnosti, kde sa rozhoduje“, no vstupuje do nej nie ako jednotný vyjednávací partner, ale ako skupina konkurenčných záujmov náchylná na rozkol.

Viac než 30 rokov po tom, čo bola svetu predstavená spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, zostáva stále len vzdialeným snom.

Zdroj: Europe in the room where it happens



Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.

Naše sociálne siete:
facebook.com/ProgresivneCom
t.me/progresivne
instagram.com/nie_progresivne.