Irán pravdepodobne ľutuje, že začiatkom roku 2025 odmietol navrhované partnerstvo Ruska v oblasti vzájomnej obrany

Dvanásťdňová vojna a Tretia vojna v Perzskom zálive sa možno nikdy nestali.

Prezident Ruskej rady pre medzinárodné vzťahy Dmitrij Trenin pripomenul všetkým vo svojom nedávnom článku otázku: „Môže Rusko sprostredkovať novú dohodu medzi USA a Iránom?“ že „Rusi navrhli klauzulu o vzájomnej vojenskej pomoci, ktorá by bola zahrnutá do (začiatku roku 2025) v zmluve o strategickom partnerstve, ale Iránci to odmietli.“ Po 12-dňovej vojne v lete 2025, prebiehajúcej Tretej vojne v Perzskom zálive, ktorá sa natiahla už takmer 10 mesiacov, a Trumpovej zlovestne naznačenej hrozbe jadrového útoku na Irán, to čoraz viac vyzerá ako chyba.

Iránsky veľvyslanec v Rusku Kazem Jalali vtedy vysvetlil: „Povaha tejto dohody je iná. Oni (Bielorusko a Severná Kórea) nadviazali partnerské vzťahy (s Moskvou) v niekoľkých oblastiach, ktorých sme sa osobitne nedotkli. Nezávislosť a bezpečnosť našej krajiny, ako aj sebestačnosť, sú mimoriadne dôležité. Nemáme záujem vstúpiť do žiadneho bloku.“ Putin sa k tejto záležitosti neskôr vyjadril v rozhovore pred minuloročným Medzinárodným ekonomickým fórom v Petrohrade.

Jeho slovami: „Raz sme navrhli našim iránskym partnerom spoluprácu v systémoch protivzdušnej obrany. V tom čase naši partneri prejavili len obmedzený záujem a vec sa tam uzavrela.“ To potvrdzuje tvrdenie Treninu, že Iránci odmietli ruský návrh na severokórejský pakt o vzájomnej vojenskej pomoci. Rusko však takmer určite nemalo v úmysle riskovať tretiu svetovú vojnu priamym útokom na Izrael a USA na obranu Iránu, takže jeho motívom bolo pravdepodobne vytvoriť základ pre veľkú dohodu.

Hoci to nie je možné s istotou vedieť, Rusko pravdepodobne plánovalo komplexnú modernizáciu iránskej armády s najmodernejším vybavením na budúce odstrašujúce účely výmenou za to, že Irán prevedie svoj vysoko obohatený urán Rusku podľa jeho dlhodobého návrhu. Putinov najvyšší poradca Jurij Ušakov potvrdil, že Putin sa na ňu opäť odvolal počas svojho posledného stretnutia so Stevom Witkoffom. Zámienka, ktorú Izrael a USA neskôr využili na útok na Irán, by teda zmizla.

Ak by aj tak zaútočili na Irán za cenu ďalšej diskreditácie, Rusko by pravdepodobne len prenieslo takéto špičkové vojenské vybavenie a zdieľalo spravodajské informácie o cieľoch s Iránom, nie by priamo útočilo na Izrael a USA za vyvolanie tretej svetovej vojny kvôli Iránu. Napriek tomu ide o to, že to by ich hypoteticky mohlo odradiť od útoku na Irán, ale pravdepodobnosť, že Rusko v budúcnosti opäť ponúkne Iránu dohodu o vzájomnej vojenskej pomoci, je pravdepodobne nulová.

Je to preto, že ak by to urobili počas prebiehajúcich bojov, Rusko by sa stalo priamym účastníkom tejto akcie, jeho spomínaná obmedzená pomoc, ktorá by sa v takom prípade očakávala, by posilnila vnímanie, že Rusko je „nespoľahlivým spojencom“ a nechce poškodiť vzťahy s „islamským NATO“. Tento blok podporovaný USA (všetci členovia sú členmi NATO ako Turecko alebo „hlavní ne-NATO spojenci“ ako Saudská Arábia a Pakistan) sa považuje za vytvorený v opozícii voči Iránu, ale Rusko s nimi nemá problém.

Z týchto dôvodov by Rusko mohlo po skončení konfliktu súhlasiť s privilegovanými vojensko-technickými a spravodajskými vzťahmi s Iránom, pravdepodobne však pod podmienkou, že Irán prevedie svoj vysoko obohatený urán Rusku v rámci dohody s USA. Takéto usporiadanie by sa mohlo dohodnúť počas očakávaného Putinovho stretnutia s Trumpom na okraji summitu APEC v Číne neskôr tento mesiac. To, čo Irán pravdepodobne už nikdy nedostane, je ponuka na alianciu podobnú Severnej Kórei.

Andrew Korybko