V akom scenári by mohla nastať mobilizácia v Rusku a ako by mohla EÚ reagovať?

Mobilizácia by bola pravdepodobne vyhlásená len na využitie blížiaceho sa prielomu na fronte, no očakáva sa, že EÚ bude akýkoľvek takýto krok prezentovať ako blížiaci sa ruský útok, aby podporila ciele svojej elity.

Telegraph nedávno tvrdil, že Putin pripravuje „tajnú mobilizáciu“, pri ktorej sa údajne vykonávajú administratívne prípravy v prípade, že by sa rozhodol mobilizáciu vyhlásiť. Podstata týchto fám nie je nová a Putin na ne začiatkom septembra reagoval slovami: „Dnes neexistuje žiadny scenár, ktorý by vyžadoval mobilizáciu. Ide o informačný útok zo strany nepriateľa na prahu volieb do Štátnej dumy s cieľom ovplyvniť ich výsledky.“

Obe časti jeho vyjadrenia sú pravdivé, no nemožno vylúčiť, že sa okolnosti môžu zmeniť, v takom prípade stojí za to analyzovať scenár, v ktorom by mohla dôjsť k mobilizácii, a ako by mohla EÚ reagovať. „Ruská kampaň štrajkov lokomotív ohrozuje ochromenie vojenskej logistiky Ukrajiny„, ak bude systematicky realizovaná odteraz až do nadchádzajúcej zimy a bude sprevádzaná rovnako systematickými útokmi na jej čerpacie stanice, prístavy, elektrárne a ďalšiu infraštruktúru.

Ak ruskí vojenskí plánovači začnú veriť, že by to mohlo viesť k ich dlho očakávanému prielomu na fronte, mohli by Putinovi odporučiť aspoň urobiť to, čo urobil pred štyrmi rokmi – vyhlásiť čiastočnú mobilizáciu skúsených záložníkov na využitie takéhoto prelomu. Cieľom by bolo v tomto strategicky výhodnom momente použiť viac vojenskej sily na prinútenie Ukrajiny splniť všetky ruské požiadavky, alebo aspoň čo najviac, na ukončenie konfliktu ruským víťazstvom.

To je rozumný scenár, v ktorom by mohla byť vyhlásená aspoň čiastočná mobilizácia, na ktorú sa európske NATO (E-NATO) už pravdepodobne pripravuje vopred, teda nedávne hysterické šírenie strachu o blížiacom sa ruskom útoku na viacerých členov bloku. Vzhľadom na rýchlo sa meniace vojensko-strategické dynamiky konfliktu, ktorú vyvolala už spomínaná ruská systematická úderná kampaň, možno tento naratív spätne interpretovať ako predkondicionovanie.

Cieľom je manipulovať bežných ľudí, aby akúkoľvek čiastočnú mobilizáciu vnímali ako prípravu na ruskú inváziu do pobaltských štátov a/alebo Poľska, o čo Putin tvrdí, že nemá záujem, a nedávalo by zmysel, aby riskoval tretiu svetovú vojnu v snahe obsadiť nepriateľské obyvateľstvo. Napriek tomu by sa toto predkondicionovanie dalo spojiť s falošnou vlajkou (v Poľsku?) buď ospravedlniť nebezpečnú eskaláciu E-NATO proti Rusku, alebo urýchliť vojensko-politickú centralizáciu EÚ.

Vládnuce liberálne elity E-NATO čelia výzvam svojich konzervatívnych opozícií ako nikdy predtým uprostred ekonomického poklesu spôsobeného prudkým rastom cien palív v dôsledku protiruských sankcií a narušenia globálneho energetického trhu počas Tretej vojny v Perzskom zálive. Preto majú záujem na maximálnom šírení strachu o Rusku, aby aspoň zjednotili voličov okolo seba, pričom ďalej centralizovali EÚ a dokonca nebezpečne eskalovali proti Rusku v najextrémnejšom scenári, ak im to nepomôže.

Na zhrnutie, mobilizácia by bola pravdepodobne vyhlásená len na využitie blížiaceho sa prielomu na fronte, ale očakáva sa, že E-NATO bude akýkoľvek takýto krok prezentovať ako blížiaci sa ruský útok, aby podporil ciele svojej elity. Môže sa dokonca objaviť falošná vlajka, ktorá by tento príbeh urobila vierohodnejším. Skôr než E-NATO nebezpečne eskaluje proti Rusku pod týmto zámienkou, malo by si pripomenúť Lavrovove slová, že akákoľvek vojna medzi nimi „bude veľmi krátka„, čo naráža na ruské jadrové útoky na E-NATO v sebaobrane.

Andrew Korybko