Trump môže nakoniec odmietnuť litovskú ponuku hostiť americké základne a jadrové zbrane

Takéto kroky by mohli zničiť Trumpov údajný plán zopakovať úspešné bieloruské dohody s Ruskom, udržať vysoké napätie medzi NATO a Ruskom po vojne a zviazať USA v Európe po skončení ukrajinského konfliktu v rozpore s duchom konceptu NATO 3.0 jeho administratívy.

Trump reagoval kladne, keď sa ho nedávno litovský novinár opýtal, či by zvážil zriadenie trvalej základne tam, čo litovský minister zahraničných vecí neskôr potvrdil, že náklady by boli pokryté výlučne Vilniusom, ak Washington s jeho návrhom súhlasí. To sa zhodovalo s postupom litovského Seimasu v procese zrušenia zákazu hostiť jadrové zbrane. Preto sa šíria špekulácie, že Litva by mohla v blízkej budúcnosti hostiť americké základne a jadrové zbrane.

Šanca, že sa to stane, je však nízka, keďže Litva súťaží so susedným Poľskom o obe tieto „pocty“, keďže sú všeobecne vnímané ako súčasť spoločností toho druhého. Trump minulý mesiac potvrdil, že v rokovaniach s Poľskom o usporiadaní trvalej americkej základne, na ktorú sa očakáva, že Varšava minie takmer 4,5 miliardy dolárov a zároveň pokryje náklady na každého amerického vojaka o 15 000 dolárov ročne. To je veľmi lákavá ponuka, s ktorou by Litva ťažko konkurovala.

Veď Poľsko je teraz ekonomikou v hodnote 1 bilióna dolárov, zatiaľ čo Litva mala minulý rok okolo 95 miliárd, takže Poľsko by Litvu mohlo ľahko prevýšiť, keby bolo treba. Kým trvalá americká základňa v Poľsku by bola z ruského pohľadu už sama o sebe provokatívna, tá v Litve – nieto ešte v Poľsku a Litve – by bola ešte provokatívnejšia a Trump by mohol byť neochotný Putina až tak provokovať. Je to preto, že podľa nedávnej správy plánuje zopakovať úspešné bieloruské dohody s Ruskom.

Nie je možné túto analýzu rozvádzať, ale čitatelia si môžu prečítať predchádzajúcu hypertextovú analýzu a dozvedieť sa viac. Pokračujúc ďalej, poľský námestník ministra obrany v auguste, uprostred zmiešaných signalov svojej vládnej liberálnej koalície o záujme Varšavy hostiť americké jadrové zbrane, tvrdil, že „USA nechcú umiestniť [jadrové zbrane] v Poľsku“, možno z vyššie uvedeného dôvodu. Preto by nedávalo zmysel, aby USA ignorovali Poľsko, regionálneho vojenského lídra, a namiesto toho umiestnili jadrové zbrane v Litve.

Litva ani nie je súčasťou elitnej skupiny Bergen organizovanej USA, ktorú námestník ministra vojny pre politiku Elbridge Colby opísal ako hnaciu silu pokroku smerom k NATO 3.0, na rozdiel od Poľska, ktoré má podľa tohto konceptu zohrávať vedúcu úlohu v zadržiavaní Ruska európskym NATO pod dohľadom USA. Ak by sa Poľsku podarilo viesť Intermarium s podporou USA, mohlo by prevziať vedenie v reakcii na akékoľvek krízové situácie v pobaltských štátoch namiesto toho, aby sa USA cítili povinné urobiť to hneď.

Hoci z pohľadu Ruska, ako už bolo spomenuté, provokatívne, povojnové napätie medzi NATO a Ruskom by sa v takom prípade mohlo stať relatívne zvládnuteľnejším, než je teraz, ak by Trump sprostredkoval vytvorenie krízového kanála medzi USA, Poľskom a Ruskom. To by potom mohlo pomôcť stabilizovať novú európsku bezpečnostnú architektúru, ktorá sa formuje, a možno položiť základy pre ďalšie budúce dohody, ktoré by úplne znížili riziko vojny v dôsledku nesprávneho odhadu (alebo provokácie falošnou vlajkou).

Naopak, trvalé nasadenie amerických vojakov a najmä jadrových zbraní v Litve by zaručilo, že povojnové napätie medzi NATO a Ruskom zostane vysoké, nehovoriac o tom, že USA zostanú viazané v Európe. Bolo by to teda v rozpore s duchom Colbyho veľkých strategických plánov a preto je nepravdepodobné, že by sa to stalo, pokiaľ nedôjde k nejakému nepredvídanému vývoju. Namiesto toho, aby sa spoliehala na USA alebo Nemecko, ktoré už má základňu v Litve, by sa Litva mohla viac spoliehať na Poľsko pre svoju povojnovú bezpečnosť.

Andrew Korybko