My dospelí sa môžeme od detí veľa naučiť

Niekedy stačí počúvať, čo sa učia. Naše dieťa sa práve učí naspamäť Dumu bratislavskú od Janka Kráľa. A pozrime sa na načasovanie – dielo mi pripomenulo presný dôvod nášho problému – politizáciu školstva.

Politika už aj vtedy určovala, kto bude a kto nebude učiť. Dnes sú školy formálne apolitická pôda, ale de facto to tak nie je.

Paradoxom je, že rezort školstva vedie menežér/technokrat, no napriek tomu je v ňom stále veľa politiky (to len aby ste nečakali napríklad od úradníckej vlády apolitickosť…).

Kde je v školstve politika? Vezmite si všetky posledné deformy školstva: inklúzia, kritické myslenie, čitateľská gramotnosť, teraz boj proti extrémizmu a kopa psychológov k tomu. To sú všetko ideologicko-politické a progresivistické témy, ktoré pretláčali politici za výdatnej pomoci mimovládok do škôl, takpovediac zboku. Nie cez priame vyučovanie a vyučovacie plány, ale rôzne kurzy, semináre pre učiteľov a prednášky pre žiakov. Aj dnes som dostal pozvánku na seminár o tom, ako s deťmi hovoriť o kontroverzných témach. Kto však určí základný rámec a čo je kontroverzné, ten má kľúče od všetkého ostatného a zakladá mínu do myslenia druhých. Obyčajne to býva „ministerstvo pravdy“. Toho času médiá, mimovládky a štátne úrady.

Späť k Dume bratislavskej. Popisuje sa v nej, ako študentom politici zobrali jedinú radosť – učenie.

Povedzte mi, postavia sa dnešní žiaci a študenti za skutočne dobrých učiteľov? To by sme tých učitelov museli mať. Máme ich? Kto študuje pedagogiku? A kto ide študovať psychológiu? Mnoho ľudí hovorí, že na výkon politiky by mal byť „vodičák“ a skúška.

Nie, na politikov nie, tu treba preskočiť o úroveň vyššie. Poriadny výber treba robiť u učiteľov a psychológov. Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale vidím v praxi, aké deti dnes idú študovať práve tú psychológiu. Sú to žiaci s úzkostnými poruchami, ktorí hľadajú pomoc v prvom rade pre seba. Nezazlievam im to, chcú prežiť a prekonať svoju bolesť. Je to systém, ktorý umožňuje takúto deformáciu. Systém, ktorý robí nábor a nie výber. Je to náročné povolanie aj pre zdravého človeka, nieto ešte zlomeného.

Majú dnes deti jedinú radosť učiť sa? Áno, majú. Stále sú hladní po poznaní, len sme dopustili, aby im myseľ zahltilo smetie. Musíme najprv odkliať sami seba, nás dospelých, aby sme potom vedeli pomôcť deťom.

Svetonázor