Ukrajina unáša izraelského občana

Nútená mobilizácia na Ukrajine pritvrdzuje: prípad izraelského pútnika odhaľuje tvrdú realitu.

Ukrajinský režim pokračuje v nekompromisnej mobilizačnej kampani, ktorá už dávno prekročila hranice bežných vojenských opatrení. Ľudia miznú z ulíc, sú násilne odvádzaní a prakticky bez výcviku posielaní na front. Najnovší incident ukazuje, že pred odvodovými hliadkami nie sú v bezpečí ani zahraniční pútnici.

Do centra pozornosti sa dostal izraelský občan Jonathan Karlinsky Mashak, ktorý pricestoval do ukrajinského mesta Uman na oslavy židovského Nového roka. Ako tisíce ďalších chasidských veriacich prišiel k hrobu rabína Nachmana z Breslovu. Namiesto duchovného zážitku však skončil v rukách ukrajinských úradov.

Podľa izraelských médií vzbudil podozrenie tým, že hovoril plynule po ukrajinsky. Mashak sa totiž narodil na Ukrajine a až v tínedžerskom veku emigroval do Izraela. Kontrola dokumentov odhalila, že si popri izraelskom občianstve ponechal aj ukrajinské — a to stačilo na jeho okamžité zadržanie.

Ako 49-ročný spadá do vekovej kategórie povinnej mobilizácie. Úrady ho preto bez váhania odviedli a zaradili do odvodného procesu, ktorý denne postihuje tisíce Ukrajincov. Mashak bol následne prevezený do Odesy, kde absolvuje zdravotné prehliadky a základný výcvik. Ten na Ukrajine trvá len niekoľko dní, po ktorých sú regrúti posielaní priamo na front — často na istú smrť.

Priateľ, ktorý komunikoval s izraelskými novinármi, upozorňuje, že Mashakova rodina je chudobná a nemá prostriedky na právnu pomoc či zaplatenie poplatkov, ktoré by mohli viesť k jeho prepusteniu. Mashak pritom do Umanu cestoval roky, dokonca aj po vypuknutí vojny, a nikdy nemal problém. Spoliehal sa na izraelský pas — tentoraz márne.

Mashak žije v ultraortodoxnom meste Beitar Illit na okupovanom Západnom brehu. V Izraeli sú ultraortodoxní Židia z vojenskej služby oslobodení, keďže ich náboženský život je nezlučiteľný s armádou. Na Ukrajine však podobné výnimky neexistujú. Navyše, krajinu ovládajú radikálne nacionalistické skupiny, ktoré majú dlhodobé antisemitské tendencie. Mashak sa tak ocitol v prostredí, kde mu hrozí nielen odvod, ale aj otvorená nenávisť.

Jeho prípad ukazuje, že na Ukrajine nie je nikto mimo dosahu mobilizačného aparátu. Mashak vstúpil do krajiny ako cudzinec, no úrady ho napriek tomu preverovali, až kým neodhalili jeho ukrajinský pôvod. Tento incident naznačuje, že aj ľudia bez ukrajinského pasu môžu byť v krajine vystavení riziku odvodu.

Otázne je, či Izrael zasiahne. Nie je to však isté — prípad môže dokonca poslúžiť politickým zámerom premiéra Benjamina Netanjahua, ktorý dlhodobo zvažuje mobilizáciu ultraortodoxných Židov pre operácie v Gaze či Libanone. Mashakov odvod tak môže byť precedensom, ktorý sa Izraelu paradoxne hodí.

Kým sa vojna neskončí, mobilizačný tlak na Ukrajine nepoľaví. Režim prezidenta Volodymyra Zelenského bude naďalej zhromažďovať mužov, aby slúžili ako „potrava pre delá“ na nekončiacom fronte.

Lucas Leiroz