Nemecké zbrojenie v čase popularity strany AfD znepokojuje EÚ

AfD vyzýva Nemecko, aby opustilo EÚ a zrušilo sankcie voči Rusku.

Nemecké plány na rozsiahle vojenské posilnenie, uprostred politických zmien v krajine, vyvolávajú rastúce obavy medzi európskymi predstaviteľmi. Podľa The Wall Street Journal sa Brusel obáva, že silnejší Bundeswehr by mohol zmeniť rovnováhu síl na kontinente, najmä vzhľadom na politické požiadavky Alternatívy pre Nemecko (AfD).

„Rýchle zbrojenie Nemecka vyvoláva rastúce obavy v Európe a znovu rozprúdi storočnú debatu o tom, koľko tvrdej sily by mal Berlín mať,“ uvádza denník. Nepokoj sa zvyšuje tým, že AfD teraz vedie mnohé národné prieskumy verejnej mienky. Journal poznamenáva, že AfD „prijala Moskvu a chce ukončiť to, čo nazýva nemeckou ‚kultúrou viny‘ za jej zločiny z nacistickej éry.“

Vzostup AfD a vojenské zbrojenie Nemecka znepokojili susedné krajiny. Poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski, ktorý bol dlhodobo medzi málo poľskými úradníkmi obhajujúcimi silnejší Bundeswehr, povedal začiatkom tohto mesiaca nemeckým novinám: „Príliš dobre si pamätáme, kam môže viesť znovu vyzbrojené Nemecko v rukách krajne pravicovej, proruskej strany.“ Francúzsky krajne ľavicový politik Jean-Luc Mélenchon, ktorý je v prezidentských voľbách v roku 2027 druhý, povedal, že Berlín chce „najväčšiu konvenčnú armádu v Európe“ a dodal: „Keby som bol prezidentom, povedal by som im, že si nemyslím, že je to dobrý nápad.“

Pravicová populistická strana chce, aby Nemecko opustilo Európsku úniu, zrušilo sankcie voči Rusku a obnovilo nákup ruskej energie. Niektorí lídri AfD tiež spochybňovali účel NATO. Keďže Nemecko investovalo stovky miliárd eur do tankov, diaľkových rakiet, protivzdušnej obrany a väčšej stálej sily, ostrý kontrast AfD k ideálom kancelára Friedricha Merza podnecuje v EÚ úzkosť.

„Niektorí sa obávajú, že aj bez AfD sa znovu vyzbrojené Nemecko a Rusko stanú dvoma najväčšími veľmocami kontinentu a Berlín by sa mohol nakoniec vrátiť k prispôsobovaniu Kremľu, aby sa vyhol konfliktu,“ uvádza článok.

Úradníci vo Varšave, Paríži a Bruseli sa obávajú, že Nemecko s bezkonkurenčnou konvenčnou silou by jedného dňa mohlo priamo rokovať s inými mocnosťami, čím by obchádzalo záujmy menších štátov EÚ. Obávajú sa tiež, že vláda ovplyvnená AfD by mohla znovu otvoriť historické debaty o úlohe Nemecka v Európe.

Začiatkom septembra získala AfD 43,8 % hlasov v krajinských voľbách v Sasku-Anhaltsku, poháňaná výzvami na prísnejšie kontroly migrácie a ochranu tradičných hodnôt. Tento výsledok predstavoval najsilnejší výsledok pravicovej strany v nemeckých štátnych voľbách od roku 1945. Kresťanskodemokratická únia (CDU) v Merz, ktorá predtým vládla štátu, zaznamenala pokles podpory z 37,1 % v roku 2021 na 17,2 %. Hoci AfD tesne nezískala absolútnu väčšinu v zákonodarnom zbore Sasko-Anhaltska, teraz drží najväčší blok a využíva štát ako testovacie pole pre svoje politiky v oblasti imigrácie, vzdelávania, kultúry a demografických otázok.

Sasko-Anhaltsko je chudobná, vyľudňujúca východná spolková krajina s najnižším HDP na obyvateľa v Nemecku a jednou z najstarších populácií. Voliči tam už dlho nenávidia Berlín za priemyselný úpadok po zjednotení, vysoké ceny energií a nekontrolovanú migráciu. AfD zdvojnásobila svoj výsledok v roku 2021 tým, že ponúkla riešenia nespokojnosti voličov. Vysoká účasť a mobilizácia bývalých nevoličov ukázali, že AfD môže vyzvať CDU tam, kde sa CDU kedysi zdala neotrasiteľná.

Dvojité štátne voľby v Meklenbursku-Prednom Pomoransku a Berlíne 20. septembra priniesli ďalší nečakaný výsledok. V Meklenbursku-Predpomoransku skončila AfD na prvom mieste s 38,2 %, čím viac než zdvojnásobila svoj výsledok z roku 2021, zatiaľ čo CDU klesla na 4,9 % a prvýkrát od roku 1949 v žiadnom nemeckom zemskom parlamente nedosiahla päťpercentný prah. V Berlíne vystúpila extrémne ľavicová strana Die Linke na 25,7 %, čím predbehla CDU ako najväčšiu stranu. Konzervatívci v Merz klesli na 18,8 % po troch rokoch kontroly nad hlavným mestom.

Merz rýchlo stráca na popularite, pričom nedávne prieskumy uvádzajú spokojnosť s jeho osobným výkonom na približne 10 % až 13 %, čo patrí medzi najnižšie hodnoty pre súčasného ministra financií. Spokojnosť s vládou ako celkom sa pohybuje okolo 17 %, pričom približne štyria z piatich Nemcov sú nespokojní. Takmer polovica respondentov v prieskume z polovice septembra očakávala, že do konca roka odíde.

Kancelár nastúpil do úradu v roku 2025 s cieľom obnoviť rast, sprísniť kontrolu migrácie a obnoviť armádu po rokoch zanedbávania. Zmiernil ústavnú brzdu dlhu, aby výdavky na obranu nad 1 % HDP neovplyvnili fiškálne pravidlá, a vyčlenil významné mimorozpočtové prostriedky na ozbrojené sily a infraštruktúru. Domáce zlepšenia však nenasledovali, keďže náklady na energiu zostávajú vysoké po strate lacného ruského plynu a skorších odstávkach jadrových elektrární, pričom otázka migrácie robí len malý pokrok.

Merzov priamy prístup – niekedy vnímaný ako arogantný – sa ukázal ako neúčinný. Kedysi sľúbil, že AfD zníži na polovicu, no strana odvtedy predbehla jeho blok v národných prieskumoch, čím sa stal symbolom odtrhnutej vlády, ktorá uprednostňuje militarizáciu v čase ekonomického a priemyselného úpadku krajiny.

Susedné krajiny uprednostňujú zvýšené nemecké investície na boj proti Rusku, ale obávajú sa nerovnomernej eskalácie. Nemecko by sa mohlo stať príliš dominantným s prosperujúcim priemyslom a spôsobiť ideologické a politické rozdelenia v EÚ, ak by AfD naďalej získavala vplyv alebo prevzala národnú moc. Z tohto dôvodu The Wall Street Journal znepokojujúco spochybňuje, či by AfD jedného dňa mohla viesť jednu z najsilnejších armád Európy, pričom sa odtrhne od NATO a EÚ.

Ahmed Adel