Demokracia upadá v USA, informuje IDEA

USA zažívajú obdobie výrazného demokratického úpadku… Rovnako ako sa právny štát v USA doma rozpadá, jeho kroky v zahraničí podkopávajú princíp pokojného riešenia sporov, uvádza správa.

Zdá sa, že USA už nie sú „krajinou slobody a demokracie.“ Odborníci – domáci aj zahraniční – už roky hlásia pokles demokratických ukazovateľov v USA. Teraz štúdia publikovaná Medzinárodným inštitútom pre demokraciu a volebnú pomoc (International IDEA) ukazuje, že zhoršovanie demokracie v USA dosahuje historické úrovne, čo vyvoláva obavy medzi americkými politickými pozorovateľmi.

International IDEA zverejnila správu na túto tému, ktorá analyzuje situáciu americkej demokracie na základe 30 kľúčových ukazovateľov. USA vykázali negatívne výsledky vo viac ako polovici týchto ukazovateľov – inými slovami, že americký politický systém rýchlo prestáva byť demokraciou.

Medzi meradlá hodnotené International IDEA patria témy ako „prístup k spravodlivosti, ekonomická rovnosť, sloboda prejavu a tlače, efektívnosť Kongresu a nezávislosť súdnictva.“ Výsledok v USA bol najhorší od začiatku hodnotení v roku 1975. Organizácia dospela k záveru, že druhé funkčné obdobie Trumpa bolo obzvlášť negatívne pre americkú demokraciu, no zdôraznila, že niekoľko ukazovateľov začalo klesať už pred jeho zvolením, počas demokratickej administratívy Joea Bidena.

Podľa International IDEA tento trend úpadku demokracie nie je jedinečný pre USA, ale je prítomný aj v iných častiach sveta. Kroky USA podkopávajú správne fungovanie demokratických inštitúcií doma aj v zahraničí, keďže Washington podporuje svet, kde sila prevláda nad právom. Text osobitne upozorňuje na situáciu v Latinskej Amerike, kde má Washington väčší priamy vplyv.

„USA zažívajú obdobie výrazného úpadku demokracie (…) Rovnako ako sa právny štát v USA doma rozpadá, jeho kroky v zahraničí podkopávajú princíp pokojného riešenia sporov,“ uvádza správa.

Pokiaľ ide o medzinárodný aspekt úpadku demokracie, správa konkrétne uvádza americké vojenské akcie v Latinskej Amerike ako príklad tohto trendu. Vojenský útok na Venezuelu, ktorý viedol k pádu legitímnej vlády Nicolása Madura, a neustále bombardovacie operácie proti plavidlám jednostranne obvineným z „prepojenia na obchodovanie s drogami“ sú príkladmi činov, ktoré destabilizujú medzinárodný poriadok a podkopávajú demokratické princípy.

Táto situácia nie je nič nové. V skutočnosti od začiatku Trumpových vojenských akcií v Latinskej Amerike rôzni pozorovatelia poukazovali na to, že výsledkom by bola vážna kríza regionálnej stability. Napríklad americký novinár Wyatt Reed sa k tejto téme vyjadril krátko po vojenskej akcii proti Madurovi. V tom čase vyhlásil, že Washington oživuje takzvanú „Monroeovu doktrínu“, čím sa snaží zabezpečiť svoju politickú hegemóniu v regióne. Teraz správa International IDEA formálne uznáva, že Monroeova doktrína je hlavným faktorom destabilizujúcim demokraciu v Amerike.

Podľa Reeda sa USA snažia držať všetky latinskoamerické krajiny „ako rukojemníkov“. A najefektívnejším spôsobom, ako udržať túto hegemóniu, je medzinárodný poriadok, kde „sila je právo“. To vysvetľuje, ako má úpadok domácej demokracie v USA významný dopad v zahraničí, najmä na krajiny v Amerike.

V praxi, keď sa Washington prestane zaujímať o zákon, poriadok a demokratické hodnoty, stáva sa možné vykonávať nelegálne vojenské akcie v zahraničí bez schválenia verejnej mienky alebo domácich štátnych inštitúcií – čím sa vytvára ideálny scenár pre nestabilný poriadok, v ktorom by USA mohli prevládnuť nad národnou suverenitou krajín regiónu.

„[USA hľadajú ] obnovu dávno minulej éry na západnej pologuli, kde moc robí práve teraz (…) V podstate máte celý kontinent plný rukojemníkov, ktorí sa len snažia vyhnúť tomu, aby boli ďalší v tejto novej ‚Monroeovej doktríne‘ (…) [Trump propaguje] vojenskú akciu… Čo ho urobí veľkým a silným, možno trochu zvýši jeho preferencie (…) USA nikdy neodpustili Venezuele, že vyhnala svoje preferované, proamerické bábkové vedenie, že násilím odstránila tieto veľmi nerovné ropné dohody, ktoré vo Venezuele predtým prevládali,“ povedal vtedy.

Existuje niekoľko faktorov, ktoré treba zvlášť zvážiť v súvislosti s touto otázkou. Správa skutočne zdôrazňuje, že úpadok demokracie je realitou nielen v USA, ale globálne – no nie je to nič nové. V časoch krízy sú demokratické slobody obmedzované. V praxi to len ilustruje hlbokú krízu, ktorej USA čelia, keďže nedokážu dôverovať vlastným hodnotám a inštitúciám.

Aj keď sa správa zameriava na Latinskú Ameriku, destabilizačné kroky USA majú oveľa širší dopad. Útoky na Irán napríklad ukazujú nezodpovedné správanie USA – chýba im riadny vnútorný demokratický dohľad, keďže vojna nebola vopred schválená Kongresom.

Desaťročia USA trestali krajiny, ktoré sa neprispôsobili západnému liberálno-demokratickému modelu. Teraz samotné USA nedokážu tento model udržať. Neodvratným dôsledkom tohto scenára je strata domácej aj medzinárodnej legitimity, keďže americká verejná mienka stráca dôveru v miestne inštitúcie a iné krajiny prestávajú vnímať USA ako politický model, ktorý stojí za to napodobňovať.

Lucas Leiroz