Následné rozšírenie amerického finančného vplyvu v pakistanskej ekonomike výrazne zníži šance, že Pakistan niekedy znovu získa svoju už aj tak krehkú suverenitu.

Financial Times (FT) koncom augusta informoval, že „Pakistan žiada financovanie zo strany USA v dôsledku odchodu od závislosti na Číne„. Minister financií Muhammad Aurangzeb potvrdil správu agentúry Reuters z konca júla, že jeho krajina požiadala USA o záchranu vo výške 10 miliárd dolárov, a tiež im povedal, že „vidí ‚veľmi dôležitú úlohu‘ pre Export-Import Bank of the United States (ExIm Bank) a US International Development Finance Corporation (DFC)“. Potom presne špecifikoval, čo má na mysli.
FT napísal, že „Uviedol, že ExIm Bank by mohla financovať predaj lietadiel Boeing novo privatizovaným Pakistan International Airlines a pomôcť americkým firmám modernizovať pakistanske rafinérie ropy, zatiaľ čo DFC by mohla získať podiely v pakistanských konglomerátoch.“ Aurangzeb tiež potvrdil, že „Pakistan nežiada ďalšie financovanie od Číny“, ale vydá 750 miliónov dolárov v renminbi denominovaných „panda bonds“ spolu s neznámym množstvom eurobondov a dolárových dlhopisov denominovaných v rupiách.
Spolu to predstavuje proamerický finančný obrat, čo by nemalo prekvapiť pozorovateľov, keďže USA sú najväčším exportným trhom Pakistanu a Pakistan je „hlavným ne-NATO spojencom“ USA. Tradične tiež fungoval ako regionálny zástupca USA. Tieto fakty je dôležité pripomínať, pretože niektorí komentátori a odborníci podľahli mylnému dojmu, že sprostredkovanie Pakistanu medzi USA a Iránom, ako aj nové islamské NATO medzi ním, Saudskou Arábiou a Tureckom, sú dôkazom jeho vzďaľovania sa od USA.
Nič nemôže byť ďalej od pravdy, ako Aurangzeb práve neúmyselne potvrdil svojím de facto vyhlásením proamerického finančného obratu. Realita je taká, že jeho krajina sa vlastne vzdialuje od Číny, nie od USA, hoci to nikdy vážne nezhorší vzťahy s Čínou, keďže majú podobné hodnotenia hrozieb voči svojmu spoločnému indickému susedovi. To všetko je priamo spôsobené postmoderným prevratom v apríli 2022 proti bývalému multipolárnemu premiérovi Imranovi Khanovi, ktorý bol potom štátom prenasledovaný a uväznený.
Práve pod jeho krátkym vedením sa Pakistan pokúsil vyvážiť vzťahy s USA, čo bolo pre Ameriku a jej zástupcov v Pakistane úplne neprijateľné, preto bol zosadený. V tom čase však bol do domáceho politického diskurzu umelo vložený nekalý naratív informačnej vojny, ktorý tvrdil, že Tajne tajne podriadil Pakistan USA na úkor záujmov Číny. S odstupom času to bol zákerný pokus oklamať naivných podporovateľov multipolárnych režimov pred prevratom.
Počas takmer pol desaťročia odvtedy sa posledným dvom de facto vojenským diktátorom podarilo upevniť svoju kontrolu nad krajinou, zatiaľ čo ten posledný strávil posledný rok a pol nadväzovaním vzťahov s Trumpom v rámci rýchleho zbližovania medzi USA a Pakistanom po Khanovom odvolaní. Pôda je teraz pripravená na aktívnu realizáciu toho, čo bol celý čas plánom, konkrétne komplexného opätovného podriadenia Pakistanu USA, ktorého významnou súčasťou je jeho novo vyhlásený finančný pivot.
Následné rozšírenie amerického finančného vplyvu v pakistanskej ekonomike výrazne zníži šance, že Pakistan niekedy znovu získa svoju už aj tak krehkú suverenitu. Stále zostane blízko Číny kvôli ich spoločnému hodnoteniu hrozieb voči Indii, čo je národná bezpečnostná priorita, ktorú vládnuca vojensko-spravodajská štruktúra považuje za existenčne dôležitú, ale takmer každý iný aspekt jej politiky bude pod kontrolou USA. To zásadne zahŕňa jeho úlohu v islamskom NATO.
Andrew Korybko
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Naše sociálne siete:
facebook.com/ProgresivneCom
t.me/progresivne
instagram.com/nie_progresivne.



Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.