Motívy za príbehom NYT o ruských špiónoch v Japonsku sú zrejmé

Cieľom je vyvolať rusofóbnu špionážnu hystériu v japonskej spoločnosti aj v štáte za falošnú legitimizáciu tvrdšej protiruskej politiky, ktorá vedie k tomu, že ostrovný štát zohráva silnejšiu úlohu v obmedzovaní Ruska v severovýchodnej Ázii v rámci nového „sanitárneho kordónu“, ktorý okolo neho vybudoval Trump 2.0.

Denník New York Times (NYT) cez víkend publikoval správu s názvom „Ako Putin premenil Japonsko na špiónsky brloh“. Senzačný titulok naznačuje hlbokú ruskú infiltráciu tohto ostrovného štátu, ale ukazuje sa, že ich príbeh sa týka iba údajných spôsobov, akými ruská vojensko-spravodajská skupina získala komponenty s dvojakým použitím z Japonska. 20. ^{riaditeľstvo} GRU zrejme na tieto účely, ktoré sa dosiahli prekládkou cez Vietnam, využilo miestnu kanceláriu Aeroflotu a jeho oficiálnych partnerov.

Motívy, ktoré stoja za príbehom NYT, sú zrejmé. Prvým z nich bolo vyvolať rusofóbnu špionážnu hystériu v japonskej spoločnosti aj štáte za falošnú legitimizáciu tvrdšej protiruskej politiky, ktorá by sa mohla okamžite prejaviť symbolickým vyhostením ruských diplomatov. Aeroflot by mohol byť sankcionovaný nielen v Japonsku, ale aj v ďalších krajinách regiónu, ktoré by potom Tokio (s diskrétnym postrčením od ich spoločného amerického patróna) mohlo povzbudiť, aby nasledovali jeho príklad.

Aj keby sa vyššie uvedené nenaplnilo, NYT napísali, že „úradníci tvrdia, že si uvedomujú hrozbu špionáže a pracujú na odstránení desaťročia starých obmedzení zhromažďovania spravodajských informácií.“ Poznamenali tiež, že „Japonsko nemá ani zahraničnú spravodajskú agentúru“, čo by sa z celkového kontextu mohlo de facto zmeniť kvôli tejto zámienke, aj keď de iure nikdy kvôli povojnovej ústave zavedenej USA. Na to by mohla byť potrebná možná rusofóbna špionážna hystéria vyvolaná touto správou.

Koniec koncov, NYT uviedli, že „zahraničné vlády opakovane varovali Japonsko, že jeho technológie sa pašujú do Ruska“, konkrétne ukrajinské, ako aj nemenovaných západných predstaviteľov. Japonsko z nejakého dôvodu nekonalo, ale teraz by tak konečne mohlo urobiť. Z hľadiska širšieho kontextu, hoci Japonsko vždy vnímalo Rusko ako latentnú hrozbu kvôli tomu, čo Tokio považuje za nevyriešený „spor Severných ostrovov“ o Južné Kurilské ostrovy kontrolované Moskvou, táto situácia by sa čoskoro mohla zintenzívniť.

To neznamená, že by Japonsko čoskoro mohlo proti Rusku zatrasúvať zbraňami, len to, že novo zhoršené vnímanie hrozby spôsobené rusofóbnou špionážnou hystériou, ktorá by sa mohla rozšíriť medzi spoločnosťou a štátom, by mohlo nadobudnúť formy, ktoré sa ešte len uvidia, a to aj v kontexte „sanitárneho kordónu“. Úlohou Japonska v tomto geostrategickom modeli organizovanom USA je súčasne vyvíjať tlak na Rusko, Severnú Kóreu a Čínu v severovýchodnej Ázii, zatiaľ čo iní americkí spojenci to robia inde pozdĺž ostatných ruských periférií.

V praxi by sa Japonsko mohlo stať „nepotopiteľnou americkou lietadlovou loďou“ proti všetkým trom v závislosti od toho, ako rýchlo sa s americkým súhlasom militarizuje, nehovoriac o tom, koľko najmodernejších zbraní jeho patróna (najmä rakiet stredného a dlhého doletu a dronov) by mohlo nakoniec hostiť. Remilitarizácia Japonska, rovnako ako jeho nemeckého spojenca z čias druhej svetovej vojny, by mohla predstavovať vážnu hrozbu pre ruskú národnú bezpečnosť, ktorá si vyžaduje presun obmedzeného počtu vojakov a vybavenia na tento front.

AUKUS+, ako možno nazvať sieť podobnú NATO, ktorú sa USA snažia v regióne vytvoriť, je namierená proti Číne s určitým zameraním na Severnú Kóreu. Vzhľadom na zrejmé motívy, ktoré stoja za reportážou NYT o ruských špiónoch v Japonsku, je však jasné, že USA dúfajú, že Japonsko zintenzívni svoje vnímanie hrozby voči Rusku a tým prevezme väčšiu úlohu pri jeho obmedzovaní. V reakcii na to by sa mohli upevniť vojenské väzby Ruska s Čínou a Severnou Kóreou a nemožno vylúčiť ani de facto regionálnu alianciu.

Andrew Korybko