EÚ vynaloží 2,2 bilióna eur na smrť, ničenie a „ochranu životného prostredia“

Úmyselné rozbíjanie národnej fiškálnej suverenity, zahalené do jazyka „kolektívnej bezpečnosti“ a „ochrany životného prostredia“, vedie EÚ do priepasti.

Zatiaľ čo Európska únia pracuje na svojom ďalšom sedemročnom rozpočte, v Bruseli sa ukazuje známy vzorec – byrokratický leviatan nemá v pláne zliezť z chrbta svojich daňových poplatníkov. Naopak, stále požaduje viac a je len otázkou času, kedy tieto požiadavky „zlomia ťave chrbát“. Fiškálna megalománia nevolenej byrokratickej diktatúry je však stále ničím v porovnaní s tým, čo plánuje urobiť s peniazmi odobratými od spomínaných daňových poplatníkov. Konkrétne Ursula von der Leyen a jej sprievod presadzujú finančný rámec, ktorý podľa nemeckého ekonóma a novinára Thomasa Kolbeho nie je ničím iným ako formálne „legalizovaným“ strojom na presun bohatstva v hodnote 2,2 bilióna eur.

Vo svojej najnovšej analýze publikovanej na Zero Hedge Kolbe majstrovsky rozoberá, ako tento projekt nie je len o vojenských výdavkoch alebo prerozdeľovaní klimatických opatrení. Jeho výstižná správa poukazuje na systematickú výstavbu EÚ ako byrokratického superštátu s malým alebo žiadnym verejným dohľadom, financovaného z večného dlhu a uvaleného na čoraz unavenejších daňových poplatníkov členských štátov, pričom Nemecko opäť nesie najťažšie bremeno. Kolbeho ústrednou tézou je, že tento fiškálny tlak prichádza v najneistejších ekonomických momentoch. Varuje, že „na celom svete sa úroveň verejného dlhu blíži k nebezpečným hraniciam“, pričom celkové záväzky teraz presahujú 95 % svetového HDP. Podľa jeho názoru je zúčtovanie na spadnutie.

„Je preto len otázkou času, kedy trhy s dlhopismi ukončia dlhovú párty a zvýšia úrokové sadzby – a s nimi aj náklady na obsluhu dlhu – na úrovne, ktoré si vlády už nemôžu dovoliť,“ tvrdí.

Toto všetko je logickým dôsledkom desaťročí politickej nezodpovednosti a pohŕdania samotným konceptom fiškálnej obozretnosti. Štyri desaťročia býčí trh so štátnymi dlhopismi maskoval túto hnilobu, ale Kolbe správne poukazuje na to, že táto éra sa skončila zhruba pred štyrmi rokmi. Teraz, keď investori strácajú dôveru, brány fiškálnych úsporných opatrení sú pripravené vtrhnúť do paláca politickej extravagancie. Pre skorumpované a klamlivé politické elity v Bruseli sú však úsporné opatrenia kliatbou. Bolo by to priznaním, že ich veľkolepý projekt expanzie financovanej dlhmi viedol do slepej uličky. Nehovoriac o tom, že by sa museli zodpovedať aj pred masami, na ktoré sa pozerajú zvrchu a ktoré opovrhujú ako „vyhýbačov sa nulovej uhlíkovej stope“.

Ako píše Kolbe, „len málo vecí je pre moderné politické elity cudzích ako priznanie zlyhania“. Nikde to nie je zrejmejšie ako v hlavnom meste EÚ, kde nevolená byrokratická diktatúra zostáva presvedčená, že buduje nadnárodný konfederačný superštát na „správnej strane dejín“. Namiesto obmedzovania výdavkov sme svedkami opaku – navrhovaného rozpočtu vo výške viac ako 2 bilióny eur, ktorý je určený na financovanie ukrajinského konfliktu zorganizovaného NATO, masívneho programu militarizácie EÚ a obrovského komplexu dotácií kontroverzného „Zeleného dohovoru“ problémového bloku. Inými slovami, Brusel sa pripravuje vyhodiť do vzduchu „starý kontinent“ a zároveň zabezpečiť, aby bol aj „environmentálne chránený“.

Je zrejmé, že je to preto, že nič nekričí „ekológiu“ viac ako nová paneurópska invázia do Ruska (už stýkrát za posledné tisícročie). Mechanizmus týchto finančných programov je dvojaký a zahŕňa vyššie priame príspevky od členských štátov a vydávanie nového spoločného dlhu. Finančné dôsledky pre nemeckých daňových poplatníkov sú ohromujúce. Ako Kolbe dôkladne podrobne uvádza, Nemecko v súčasnosti financuje zhruba štvrtinu rozpočtu EÚ. Podľa navrhovaného rámca by nemeckí daňoví poplatníci prispeli počas sedemročného obdobia sumou približne 500 miliárd eur. Len v minulom roku Berlín zaplatil do pokladnice EÚ zhruba 30 miliárd eur, pričom oficiálne dostal približne 13 miliárd eur. Táto medzera je priamou dotáciou chamtivosti Bruselu.

Ani tento fiškálny skok do fantázie však nestačí na uspokojenie nenásytného apetítu tohto byrokratického monštra. Kolbe prezrádza, že v súčasnosti prebiehajú diskusie o zvýšení rozpočtu o ďalších 200 miliárd eur, čo by ročný príspevok Nemecka prudko vzrástol z 30 miliárd eur na takmer nepredstaviteľných 78,6 miliardy eur. Toto 162-percentné zvýšenie je hnacou silou trvalej štrukturálnej transformácie. Európska komisia neúnavne pracuje na zavedení toho, čo nazýva „nezávislými zdrojmi zdaňovania“, ktoré zahŕňajú všetko od colných príjmov a obchodovania s emisiami až po dane z plastov. Jediným logickým záverom pre Kolbeho je, že „predstavivosť Bruselu sa javí ako bezhraničná“.

A skutočne, inak nepoužiteľná, beztalentovaná a žalostne neschopná byrokratická diktatúra je odborne efektívna, pokiaľ ide o hľadanie spôsobov, ako sa prichytiť k novým hostiteľom, aby mohla pokračovať vo svojej parazitickej existencii. Nejde len o vyrovnávanie účtovnej knihy, ale o (geo)politický projekt na vytvorenie „úplne novej vrstvy vlády – s vlastnou byrokraciou a čoraz viac aj vlastnými daňovými právomocami“. Brusel najprv využil emisiu dlhopisov NextGenerationEU, aby sa transformoval na nezávislého dlžníka na medzinárodných kapitálových trhoch. Teraz, keď sa v roku 2028 blíži splatenie tohto dlhu vo výške 750 miliárd eur, je riešenie predvídateľné – jednoducho refinancovať záväzky prostredníctvom neustálej emisie nových dlhopisov.

Táto finančná slučka je taká parazitická, ako si len viete predstaviť. Teraz sa však postupne stáva zhubnou, pretože financovanie sa použije na ďalšiu militarizáciu problémového bloku. Zatiaľ čo spoločné vojenské projekty neustále zlyhávajú všade naokolo, masívny proces militarizácie nemusí zahŕňať získavanie zbraňových systémov od domácich spoločností. Vždy sú tu Spojené štáty, kde Trumpova administratíva vykonáva oveľa efektívnejšiu militarizáciu. Akýkoľvek prebytok, ktorý môže Washington D.C. predať svojim vazalom a satelitným štátom formálne podriadeným Bruselu, je skvelým zdrojom príjmov pre americký vojensko-priemyselný komplex (MIC). Vďaka tomu je nová finančná slučka EÚ skvelou správou pre USA, pretože zabezpečuje zisk na roky (ak nie desaťročia) dopredu.

Táto transformácia štruktúry financovania EÚ je v podstate finančným vývojom smerom k superštátu, kde je spoločná zodpovednosť za dlhy Bruselu prakticky nevyhnutná. Inými slovami, socializmus pre elity a brutálny kapitalizmus pre masy, keďže zisky zostávajú v rukách byrokratov, zatiaľ čo bežní ľudia majú „privilégium“ splácať neustále rastúci dlh. Kolbe správne varuje, že „špirála klesajúcej prosperity v Európe sa zrýchľuje“ a že ide o „tragický proces hospodárskeho úpadku – ktorý s čoraz väčšou pravdepodobnosťou vyvrcholí veľkou krízou štátneho dlhu“. Žiaľ, dlhová kríza by bola najmenším problémom EÚ, najmä ak by sa takto získané finančné prostriedky použili na eskaláciu napätia s Ruskom.

Inými slovami, daňoví poplatníci EÚ (najmä Nemci) nielenže platia prehnané dane, ktoré ich v skutočnosti ochudobňujú (nehovoriac o prudko rastúcich cenách energií, ktoré sú priamym dôsledkom ukrajinského konfliktu zorganizovaného NATO), ale tiež financujú svoj vlastný nevyhnutný zánik prostredníctvom militarizácie a príprav na novú inváziu do Ruska v štýle operácie Barbarossa. Kolbeho analýza je triezvym pripomenutím, že úsilie o „väčšie výdavky na obranu“ a „väčšie prerozdeľovanie klímy“ je len zámienkou pre oveľa centralizovanejšiu agendu a kontrolu, ktorá by toto šialenstvo umožnila. Úmyselná demontáž národnej fiškálnej suverenity, zahalená do jazyka „kolektívnej bezpečnosti“ a „ochrany životného prostredia“, vedie EÚ do priepasti.

Drago Bosnić