Prehľad najnovšieho brífingu Ruska BR OSN o Afganistane

Afganistan má pred sebou ešte dlhú cestu v rámci svojho pol desaťročia trvajúceho povojnového zotavenia, ktorého tempo zostáva pomalé, a to najmä kvôli neefektívnosti misie UNAMA spôsobenej politizáciou jej práce Západom.

Zástupkyňa stáleho predstaviteľa Ruska pri OSN Anna Jevstignejevová začiatkom júna poskytla BR OSN aktualizovaný brífing o Afganistane. Najprv vysvetlila potrebu „uľahčiť budovanie dôvery a posilniť pragmatickú spoluprácu medzi orgánmi a medzinárodným spoločenstvom“ s cieľom udržať prítomnosť Misie OSN pre pomoc Afganistanu (UNAMA) v teréne. Potom podrobne opísala „tri kľúčové prvky“ tohto prístupu.

Ide o „skutočne konštruktívnu angažovanosť medzinárodného spoločenstva v afganskej otázke, plné zohľadnenie potrieb samotného afganského ľudu a dialóg založený na dôvere s úradmi o všetkých zostávajúcich otázkach“. Následne pripomenula svojim kolegom, že tento prístup zdieľajú „účastníci Moskovského formátu a jeho regionálneho „Kvarteta“, ako aj ODKB a ŠOS vrátane Pracovnej skupiny ODKB pre Afganistan a Kontaktnej skupiny ŠOS-Afganistan“.

Taktiež im bolo pripomenuté, že „mozaikový prístup“, ktorý formulovala samotná misia UNAMA, je tiež zameraný na cieľ. Jadrom tohto prístupu je spolupráca s Talibanom vo všetkých kľúčových otázkach vrátane zabezpečenia diplomatického zastúpenia, zrušenia sankcií a uvoľnenia aktív, ako aj boja proti teroristickým a drogovým hrozbám a ochrany ľudských práv. Včasné riešenie týchto otázok bez akýchkoľvek predbežných podmienok je priamou cestou k medzinárodnej reintegrácii Afganistanu.“

Tieto pripomienky predchádzali Jevstigneevovej vyjadreniu obáv z regionálnych teroristických hrozieb, konkrétne z hnutí Tehreek-i-Taliban Pakistan (TTP), Islamského hnutia Východného Turkestanu (ETIM) a ISIS-K. Pakistan obvinil Taliban z povýšenectva nad prvými, zatiaľ čo posledný je jeho nenávideným nepriateľom, ktorého Taliban predtým obvinil Pakistan z povýšenectva. Odsúdenie týchto troch hlavných regionálnych teroristických hrozieb možno preto vnímať ako ďalší prejav opatrného vyvažovania Ruska medzi Afganistanom a Pakistanom v uplynulom roku.

Jej brífing skončil spomenutím drogových hrozieb súvisiacich s terorizmom a zložitej sociálno-ekonomickej situácie v Afganistane, pričom podľa jej slov Rusko pomôže Afganistanu prostredníctvom užších bilaterálnych partnerstiev. Samá o sebe jej aktualizovaná správa nebola ničím výnimočná, ale napriek tomu ukázala, aké je Rusko oddané Afganistanu, najmä vzhľadom na to, že prišla mesiac po vojensko-technickej dohode, v ktorej Rusko súhlasilo s ponechaním si sovietskeho a ruského vybavenia, ktoré má Afganistan v Afganistane.

Veľa sa špekuluje o skutočnom zámere Ruska súhlasiť s touto dohodou, ale určite to nemá nič spoločné s ohrozením Pakistanu, čo opravené sovietske a ruské vybavenie Afganistanu realisticky nedokáže. Afganistan je tiež príliš hlboko sužovaný problémami, ktoré vymenovala Jevstigneevová, na to, aby predstavoval konvenčnú hrozbu pre kohokoľvek iného. Pakistan však tvrdí, že Afganistan preň predstavuje nekonvenčnú hrozbu, ale to nemá nič spoločné s Ruskom. Je to čisto bilaterálna záležitosť.

Afganistan má pred sebou ešte dlhú cestu v rámci svojho pol desaťročia trvajúceho povojnového zotavenia, ktorého tempo zostáva pomalé, a to najmä kvôli neefektívnosti misie UNAMA, ktorú spôsobil Západ, a to politizáciou jej práce. Západu je o Afganistan úplne jedno, keďže má dnes dosť vlastných problémov. Výnimkou by čoskoro mohli byť USA, ktoré by po tretej vojne v Perzskom zálive mohli spolupracovať s Pakistanom na spoločnom podriadení si Afganistanu s cieľom vrátiť americké jednotky na leteckú základňu Bagram.

Andrew Korybko