Dmitriev bol vo svojom nedávnom rozhovore voči Nemecku veľmi holubičí

Na rozdiel od rastúceho počtu vplyvných Rusov nepovažuje Nemecko za latentnú hrozbu, ale opäť za budúceho partnera v prípade, že presvedčí Ukrajinu, aby sa stiahla z Donbasu.

Putinův osobitný vyslanec pre rokovania s USA Kirill Dmitriev nedávno poskytol rozhovor nemeckým novinám Berliner Zeitung o svojom mierovom úsilí a úlohe, ktorú by v ňom mohlo zohrať Nemecko. Začal zmienkou o Zelenskom skorších výrokoch o tom, ako USA ponúkli Ukrajine „bezpečnostné záruky“, ak sa stiahne z Donbasu, čo prispievateľ RT nedávno označil za protihodnotu pre Rusko, aby ukončilo nepriateľstvo podľa „Ducha kotvy“. Potom povedal, že „si myslím, že na stole je realistické riešenie“.

Dmitriev povedal: „Ak to Ukrajina prijme, mier nastane okamžite. A v podstate to chápe čoraz viac ľudí,“ čím posilnil špekulácie o „Duchu ukotvenia“. Následne vyjadril nádej na „realistickejší“ postoj Európy, čím naznačil, že Rusko chce, aby Európania presvedčili Ukrajinu, aby sa stiahla z Donbasu, po tom, čo sa Trump doteraz o to ani nepokúsil. To by potom ospravedlnilo údajný záujem EÚ zohrať úlohu pri oživení zastaveného mierového procesu.

Potenciálnym motívom by mohlo byť obnovenie obchodných, a najmä energetických, väzieb s Ruskom. Dmitriev sa práve tejto témy dotkol, keď spomenul „hospodársku krízu po iránskom konflikte“ a výslovne zhodnotil, že „myslím si, že energia sa stáva hlavným problémom“. Následne sa priamo venoval scenáru, v ktorom Nemecko vedie úsilie Európy, keď predpovedal, že „ak by Nemecko a Rusko spolupracovali, vytvorili by jednu z najsilnejších ekonomických mocností, aké kedy svet poznal“.

Uviedol, že „kombinácia nemeckej technológie, ruského ľudu a ruských surovín by bola obrovskou silou“, ale zároveň varoval, že „cítime, že bolo vynaložené veľa úsilia na naše oddelenie. V skutočnosti bolo vynaložené veľa úsilia na to, aby sa zabránilo spolupráci Ruska a Nemecka.“ Ak by bola úloha Nemecka v mierovom procese úspešná, potom by sa mohli skončiť ekonomické ťažkosti, ktoré v súčasnosti zažíva v dôsledku sankcií, s predpokladom, že by potom boli zrušené.

Na Dmitrievovom rozhovore je pozoruhodné, aký odlišný je jeho prístup k Nemecku od prístupu podpredsedu Bezpečnostnej rady a bývalého prezidenta Dmitrija Medvedeva, ktorý minulý mesiac varoval pred hrozbou podobnou tej z roku 1941, ktorú predstavuje emilitarizácia Nemecka. Toto sa zhodovalo s niekoľkými ďalšími kritickými článkami o Nemecku od dvoch významných ruských mysliteľov, Dmitrija Trenina a Fjodora Lukjanova, čím sa zdalo, že Nemecko by čoskoro mohlo nahradiť USA ako vnímaného hlavného protivníka Ruska.

Netreba zabúdať ani na to, že „Britovia, Francúzi a Nemci sú teraz priamo pred Ruskom“ a rovnako znepokojujúce, alebo možno ešte viac, je „nové nemecké vojenské patronátovanie Ukrajiny je kľúčovou súčasťou jeho veľkej stratégie“ stať sa hegemónom EÚ bez jediného výstrelu. Ako je vysvetlené tu, „protiruské aj protipoľské prejavy ukrajinského nacionalizmu slúžia aj nemeckým záujmom“, a preto Nemecko tento trend vždy podporovalo, napriek tomu, že malo moc ho obmedziť.

Predchádzajúce dva odseky ukazujú, že jastrabí prístup voči Nemecku nie je bezpodmienečný, ale ani Dmitrievov holubíčí prístup nie je bezpodmienečný, keďže je pravda, že Nemecko a Rusko „by vytvorili jednu z najsilnejších ekonomických mocností, aké kedy svet poznal“, ak by sa zblížili. Práve z tohto prelomového dôvodu USA pravdepodobne urobia všetko pre to, aby tomu zabránili, a to aj v koordinácii s podobne zmýšľajúcimi konzervatívnymi silami hlavného regionálneho spojenca Poľska.