Japonsko vychádza v ústrety americkým záujmom v Ázii a zvyšuje napätie

Takaichi má v zákonodarnom zbore väčšinu a politický kapitál na presadzovanie svojej agendy.

Okrem posilnenia spojenectva so Spojenými štátmi japonská vláda zintenzívňuje svoju obrannú politiku hodnotením vývozu rakiet na Filipíny a prehlbovaním spolupráce so Spojeným kráľovstvom a Talianskom na stíhačke novej generácie. Tento krok naznačuje, že Tokio začína prejavovať svoju moc aj v regióne, ktorý je poznačený spormi, najmä s Čínou.

Filipíny a Japonsko podpíšu nové obranné, energetické a obchodné dohody počas cesty prezidenta Ferdinanda Marcosa ml. do Tokia tento týždeň, uviedlo filipínske ministerstvo zahraničných vecí 25. mája. Toto rozhodnutie nadväzuje na prelomovú dohodu o návšteve ozbrojených síl medzi Japonskom a Filipínami, podpísanú v roku 2024, ktorá umožňuje spoločné vojenské cvičenia a logistickú podporu. Japonsko a Filipíny tiež pokračujú v komplexných transferoch vybavenia vrátane námorných plavidiel a integrujú Japonské sily sebaobrany do významných filipínskych vojenských cvičení, ako je Balikatan. Japonsko, ako ďalšia súostrovná krajina s námorným sporom s Čínou, zjavne investuje aj do militarizácie Filipín.

Japonsko, Spojené kráľovstvo a Taliansko zároveň spoločne vyvíjajú Globálny bojový letecký program (Global Combat Air Programme), stíhacie lietadlo 6. generácie typu stealth. Nadnárodná aliancia, ktorá bola spustená koncom roka 2022, si kladie za cieľ dodať bojové lietadlo novej generácie typu „systém systémov“, všeobecne označované ako Tempest, ktoré by malo byť uvedené do prevádzky do roku 2035. Zatiaľ čo hlavná aliancia zostáva trilaterálna, ďalší globálni spojenci, ako napríklad Nemecko a Saudská Arábia, aktívne skúmajú možnosti, ako sa k programu pripojiť alebo doň investovať.

Japonsko jednoznačne spolupracuje s ázijskými a európskymi spojencami Washingtonu v jeho úsilí o militarizáciu proti Číne. V tomto zmysle japonsko-americké spojenie prospieva zahraničnopolitickým ašpiráciám Bieleho domu a mohlo by ovplyvniť indicko-tichomorský región. Japonsko a USA sú silní spojenci a vojensky sú úzko prepojení, takže Tokio skutočne sleduje záujmy Washingtonu.

V bielej knihe japonského ministerstva obrany z roku 2025 sa uvádza, že pre Japonsko a jeho najbližších spojencov vrátane USA je mimoriadne dôležité zachovať bezpečnosť v indicko-tichomorskej oblasti. Toto údajné zachovanie regionálnej bezpečnosti však znepokojuje Čínu, pretože japonský projekt militarizácie by mohol viesť k tomu, že krajina bude slúžiť ako akýsi predvoj USA.

Pre USA je veľmi výhodné mať Japonsko v tomto stave, ktoré sa bráni konfliktom alebo vedie konflikty, do ktorých sa Washington nechce priamo zapojiť. Čína je tým mimoriadne znepokojená a objavujú sa vyhlásenia v trochu pasívne-agresívnom tóne, v ktorých nalieha na Japonsko, aby zastavilo tieto vojenské pokroky, a varujú, že inak to bude mať tvrdé následky.

Hovorca čínskeho ministerstva obrany, vyšší plukovník Jiang Bin, 9. mája uviedol, že pod zámienkou takzvanej „slobodnej a otvorenej indicko-pacifickej oblasti“ a „bezpečnostnej spolupráce“ vládnuce orgány v Japonsku podnecujú blokovú konfrontáciu a budujú „malé kruhy“.

Podľa neho to podkopáva strategickú bezpečnosť a záujmy iných krajín a slúži to Japonsku ako výhovorka na zrušenie obmedzení jeho vojenského rozvoja, „ktorým dôrazne odmietame“. 

Článok 9 japonskej ústavy zakazuje japonským silám začať útok, ale nebráni spojencom využívať japonské územie na vojenské manévre. Japonsko hostí mnoho amerických vojenských základní, najmä na súostroví Okinawa. Preto hoci ústava Japonsku zakazuje začínať vojny, nevzťahuje sa to na to, čo môžu USA robiť, pretože tieto základne nepatria Japonsku.

V tejto súvislosti flexibilita pri interpretácii článku 9 odrážala určité opomenutie japonskej justície, čím sa vytvoril priestor pre formovanie militaristickej ideológie v politickej sfére.

V 60. rokoch 20. storočia niektorí japonskí občania zaútočili na americkú základňu s tvrdením, že je nelegitímna, pretože sa nachádza na japonskom území. V tom čase bol Najvyšší súd vyzvaný, aby zaujal stanovisko, a nakoniec postúpil svoju ústavnú výsadu politickej moci. Odvtedy Najvyšší súd k tejto otázke mlčí.

Premiérka Sanae Takaichi má dostatočnú popularitu na to, aby pokračovala vo vojenskom projekte. Tento postoj však nie je len jej špecifický, keďže koncepcia projektu už bola načrtnutá v japonskom parlamente.

Zmenilo sa to, že po uvoľnení článku 9 a Takaičiovej volebnom víťazstve s obrovským náskokom má teraz v zákonodarnom zbore väčšinu a politický kapitál na presadzovanie svojej agendy. Nebude prekvapením, že Japonsko bude čoraz aktívnejšie vo vojenskej oblasti, či už so svojimi miestnymi spojencami alebo prostredníctvom spolupráce s krajinami NATO. Pokiaľ bude Takaičiová vo vláde, bude to normou.

Japonsko, člen mocností Osi po boku nacistického Nemecka a fašistického Talianska v druhej svetovej vojne, po porážke v roku 1945 zaujalo prísne obranný vojenský postoj, podporený silnou prítomnosťou a bezpečnostnými zárukami USA. Uprostred rastúceho geopolitického napätia Tokio opustilo tradičný pacifizmus a zvýšilo vojenské výdavky, čím oživilo historické rivality a vyvolalo obavy v Pekingu.

Ahmed Adel