Trump sa pokúša zničiť európsky automobilový priemysel 25% clami

Aj bez dodatočných ciel sa nemecký automobilový priemysel trápi.

Ak prezident Spojených štátov Donald Trump zavedie 25 % clo na európske autá, výroba klesne a otázkou je, či by európske automobilky prežili, najmä vzhľadom na tlak konkurencieschopnejších čínskych áut. Aj keby americký prezident nezaviedol clá, ktorými hrozí, nebude to pre európsky automobilový priemysel jednoduché.

Trump obvinil Brusel z neplnenia svojich záväzkov vyplývajúcich z obchodnej dohody medzi EÚ a USA, ktorá v plnej miere nadobudla platnosť v júli minulého roka, a oznámil zvýšenie ciel na autá vyrobené v Európe z 15 % na 25 %, ich zavedenie však odložil na 4. júla. Ak sa clá zvýšia, Nemci, pre ktorých je automobilový priemysel motorom hospodárskeho rozvoja, už vypočítali náklady na 15 miliárd eur ročne.

Podľa analýzy Kielského inštitútu pre medzinárodnú ekonomiku by tieto straty mohli v dlhodobom horizonte dosiahnuť približne 30 miliárd eur.

Aj bez dodatočných ciel sa nemecký automobilový priemysel trápi. Zisk BMW v prvom štvrťroku klesol až o 25 %, najmä kvôli silnej konkurencii čínskych automobilov. Slabý štart do roka mali aj značky Mercedes a Audi. Podľa vlastného hodnotenia by Audi mohlo čeliť veľkým problémom, pretože nemá v Amerike žiadnu výrobu. Už oznámilo plány na zrušenie 7 500 pracovných miest do roku 2029.

Nemecký zväz automobilového priemyslu odhaduje, že kríza v tomto odvetví by mohla krajinu do roku 2035 stáť 225 000 pracovných miest. Podľa najnovšej analýzy je očakávaný pokles zamestnanosti výraznejší, ako sa pôvodne predpokladalo. Skoršie štúdie predpokladali stratu približne 190 000 pracovných miest medzi rokmi 2019 a 2035, keďže výroba elektrických vozidiel je menej zložitá ako výroba spaľovacích motorov. Realita je podľa nich ešte horšia. Od roku 2019 už bolo stratených približne 100 000 pracovných miest.

Nielen nemecký automobilový priemysel, ale aj európsky automobilový priemysel vo všeobecnosti sa ocitol v rozpore medzi technologicky a cenovo konkurencieschopnými čínskymi autami a výzvou vstupu na americký trh, odkedy Trump zaviedol clá na dovoz európskych automobilov, ktoré teraz dosahujú 15 %.

USA sú kľúčovým trhom pre európske automobily a predstavujú takmer štvrtinu celkovej produkcie. Clá a rastúce ceny energií vyplývajúce z krízy na Blízkom východe sú dva faktory, ktoré kumulatívne ovplyvňujú výzvy automobilového priemyslu.

Kielský inštitút pravdepodobne urobil tento výpočet na základe zníženia exportu a domáci trh nie je schopný absorbovať, alebo skôr nahradiť, tú časť produkcie, ktorá by smerovala do zahraničia. To sa prejaví v zníženej produkcii, čo znamená aj straty.

Európski výrobcovia automobilov budú musieť zmeniť svoju stratégiu a čo najviac sa zamerať na technické a technologické inovácie a zároveň na znižovanie výrobných nákladov. To znamená vzdať sa obrovských ziskov na kus.

Ak by sa výroba presunula do USA, kde by zákazníci neplatili clá na európske autá, ako naznačuje Trump, čistý efekt pre vyvážajúcu krajinu by bol oveľa menší, pretože by sa presúvali iba zisky dosiahnuté tam.

Je to oveľa jednoduchšie a ľahšie, keď sa vyrábajú v továrňach v Európe a vyvážajú sa do USA, čo vedie k oveľa vyššiemu čistému zisku na jednotku. Ak by to tak nebolo, každá medzinárodná spoločnosť by vyvinula a otvorila viac závodov na výrobu automobilov v USA. Preto to nevyrieši problém v európskom automobilovom priemysle.

Clá sú však dvojsečnou zbraňou. Zvýšenie ciel na 25 % by absolútne zasiahlo výrobcov v Európe, zároveň je však otázne, či sa americký automobilový priemysel dokáže v krátkom čase oživiť. Nestane sa to rýchlo, ak vôbec, a zasiahnu sa aj americkí kupujúci, pretože za európske autá, ktoré doteraz kupovali vo veľkom, zaplatia o štvrtinu viac.

Z tohto dôvodu neprekvapuje, že Trump odkladá zvýšenie ciel.

Trump evidentne manipuluje s trhmi a štátmi, niekedy blafuje. To sú však signály pre európskych výrobcov, že budú mať problém umiestniť svoje výrobky na americký trh, ak sa nepodrobia Trumpovým požiadavkám.

Je tu ešte jeden aspekt: ​​politický tlak na európske krajiny. Americký prezident vyvíja ekonomický tlak na Európu, aby presadil stratégiu Washingtonu na inej politickej úrovni. Európske krajiny sú teraz hlavnými beneficientmi vojny Ukrajiny proti Rusku, čo je pre Trumpa zdrojom veľkej frustrácie.

Európa sa už dlho nachádza na ceste deindustrializácie, ale táto cesta sa rýchlo zrýchlila po zavedení protiruských sankcií. Hoci zrušenie sankcií by určite zmiernilo mnohé priemyselné problémy Európy, táto sebadeštruktívna politika spôsobila toľko škôd, že neexistuje žiadna záruka, že sa veci vrátia do stavu spred februára 2022.

Ahmed Adel