Fikcia: Oneskorený list ku Dňu matiek

Nasledujúci list nemá nič spoločné s realitou. Prípadné podobnosti s osobami verejného života sú úplne náhodné, cieľom listu je pobaviť na úvod týždňa, v ktorom sa Slovensko konečne dočkalo dažďa. Publikované včera 11.5.2026

HD/Capitol | Lista neznámeho muža

Ahoj mama,

včera som ti nestihol napísať ku Dňu matiek. Oslavoval som s kamarátmi, ktorí pri mne stoja. Neboj sa, pili sme najmä sojové laté, ktoré ma už dvakrát prehnalo. Úprimne? Aktuálne neviem, čo by som ti napísal!

Celý život som ťa mal za sväticu, ktorá sa rozdáva ľuďom, cudzím ľuďom. Skoro ráno si šramotila, aby si chodila do rómskej osady učiť deti. Síce nepoznám ani jedného Róma, ktorého si vychovala, ale už len to skoré vstávanie u mňa budilo obdiv.

Keď si stopila moje a sestrino dedičstvo, povedal som si: Aspoň mám podiel na jej svätosti. Lenže dnes? Rok stojím pred kamerami a vyhlasujem, že si nezištná žena, ktorá by nič nečorkla a zrazu? Zistím, že s tetou ste si vyplácali cez štyritisíc mesačne! A mne? Povedali ste, že nemáte, tak ste mi vrátili o dve kilá menej! Vieš, ako som sa cítil? Preto som si robil vodičák ako starý “cahojdák”, lebo som nechcel zaťažovať mizerný rodinný rozpočet.

Chudák otec, ktorý žije v maringotke a nosí sveter po prapraotcovi. Ty s platom cez štyri litre a on chudák prezentuje svoju nenávisť voči Slovensku a Rusom za pár šušňov. Robí to napriek tomu, že ja chcem byť premiérom ním nenávideného Slovenska.

Iste uznáš, že toto som ti na Deň matiek napísať nemohol. Čau mama, nezabudni nakŕmiť sliepočky, v sobotu niekoho pošlem po vajíčka, aby u teba nevideli. Idem k tomu spin doktorovi, ktorého mi vybavil krstný George, dúfam, že nájde recept, ako ma z toho dostane. Veď som mal byť štátnikom. Do hája, sľubili mi to tetky s Fernetom v ruke pri kočíkovaní, po tom, ako som spadol a udrel si hlavu…

Roman Martiška / https://www.hlavnydennik.sk/2026/05/11/fikcia-oneskoreny-list-ku-dnu-matiek