ČO MA DO TOHO?

Predvčerom som v telefonickom rozhovore s istým pravidelným moderátorom na pronárodnej alternatívnej strane médií prezradil, že mám nepríjemný pocit, že sa v mojich článkoch a medializovaných rozhovoroch opakujem a som v nich subjektívny v tom zmysle, že často spomínam vlastné životné, novinárske a pracovné skúsenosti a podobne.

Dodal som, že by mi bolo nepríjemné a mrzelo by ma, ak by to bola predzvesť, respektíve dokonca dôkaz, že už som sa stal starým, monotónne sa opakujúcim otravným seniorom – takým, akých som si v mladosti všímal, že do všetkého autoritatívne mudrujú a všetko hodnotia svojím vlastným životom, svojimi vlastnými zážitkami a skúsenosťami. Bojím sa, aby som si s tým nezačal nakoniec sám liezť na nervy, lebo ak by človek liezol sám sebe na nervy….. uznajte, to by bolo zle. Ten kolega mi povedal, aby som takto v žiadnom prípade neuvažoval a aby som si radšej všimol, že aj komplet celá dobre platená politická opozícia, vrátane opozičných poslancov, ktorí sa narodili až po roku 1989, prípadne tesne predtým, sa neustále opakuje a vykrikuje tie isté protivládne invektívy ako obohraná platňa, stále dokola.

Ten dobrý muž správne dodal, že my, starší skúsení novinárski harcovníci, práve že musíme stále opakovať naše mimoriadne vážne politické a morálne posolstvá a varovania. Veď napríklad aj taký Ján Baránek alebo Eduard Chmelár tiež často spomínajú tie isté veci a uvádzajú tie isté príklady a argumenty, tak načo sa nad tým trápiť? Mal pravdu. Jednoducho doba je taká, doba si vyžaduje opakovať, uvádzať a vysvetľovať tie isté názory a argumenty, a hotovo!

Aj môj mimoriadne produktívny novinársky kolega Ľubo Huďo, ktorý so svojou múdrou hlavou a mozgom s výkonnosťou vysokokapacitných počítačov NASA zaparkoval v pravicovej Republike, aj ten vo svojich burcujúcich mediálnych wrestlingoch tiež energicky a s vervou sebe vlastnou opakuje rovnaké argumenty, a je to v poriadku. Ak s tým náhodou ideme niekomu na nervy, tak to sú len komentujúci, ktorí nenávistne trollujú a patrolujú hore dolu po internete na strane progresivistickej alebo grohlingovsko- matovičovsko-naďovskej opozície, respektíve neoliberalistických médií takzvaného hlavného prúdu.

Ono to má všetko svoju logiku, najmä v tejto rozvrátenej a nebezpečne rozdelenej spoločnosti. Ale je dobre a rozhodne nezaškodí sa nad vecami občas trebárs aj sebakriticky zamyslieť a poprípade to s niekým rozumným, kto je práve po ruke, prediskutovať. Aby človek neupadol zbytočne do demotivujúcej introspekčnej depky a nepríjemného hlodavého pocitu, že už so svojimi stereotypnými varovaniami a rovnakými morálnymi argumentmi ide ľuďom na nervy.

Opozícia a jej médiá a mimovládky si nad niečím takým hlavu nelámu – naopak, idú ako stroj a valcujú to tu hlava nehlava lebo chcú „túto krajinu“ načisto rozvrátiť, obrať národ o zdravý rozum a pud sebazáchovy a doraziť ho iba preto, aby sa dostali k moci ľudia ako Šimečka, Grohling, Kolíková, Naď a podobne, lebo po nich hoci aj potopa. Len, aby už konečne zmizli zo scény Gašpar a štvornásobný premiér Fico so svojimi štyrmi svetovými stranami a Putinovou Moskvou. A aby sa mohli nasáčkovať do vládnych postov, rýchlosťou blesku porozdeľovať duplicitne, triplicitne a multiplicitne ministerské granty nenažratým aktivistickým mimovládkam, povypínať a pozhasínať ľuďom všetky alternatívne weby a domagoriť to tu na minďár v duchu zásad nimi naoktrojovaného kritického myslenia ala ZOMRI.

Michal Zomri