Ukrajinské útoky na ruské ropné rafinérie predstavujú riziko zhoršenia globálnej energetickej krízy.

Ďalšie zníženie ruského exportu ropy by mohlo viesť k prudkému nárastu cien, ktorý destabilizuje globálnu ekonomiku a v konečnom dôsledku oslabí aj americkú, nie je však jasné, či Trump za to Zelenského potrestá, alebo či cynicky chce, aby tento scenár uľahčil ako súčasť globálneho resetu.

Ropnú rafinériu Slavneft-YANOS v ruskej Jaroslavskej oblasti, ktorá patrí medzi päť najväčších a je schopná spracovať 15 miliónov ton ropy ročne, údajne v sobotu skoro ráno zasiahli ukrajinské drony. Toto sa deje po minulotýždňovom bombardovaní ropnej rafinérie a prístavu v Usť-Luge, ktoré vyvolalo špekulácie, že ruskí producenti ropy by čoskoro mohli vyhlásiť vyššiu moc. Krátko nato Rusko oznámilo, že na neurčitý čas zakazuje vývoz benzínu.

Uprostred spomínanej sekvencie udalostí agentúra Reuters vypočítala, že 40 % ruskej exportnej kapacity ropy bolo zastavených, čo zahŕňa aj dôsledky predchádzajúcich útokov na iné ruské rafinérie. Aj keď Kremeľ túto štatistiku nepotvrdil, nemalo by byť pochýb o tom, že tieto pravidelné útoky prinajmenšom do istej miery znížili jeho exportnú kapacitu. Z oficiálneho pohľadu USA je to znepokojujúce, pretože si myslia, že ruský export zmierni globálnu energetickú krízu.

Koniec koncov, práve s týmto cieľom minister financií Scott Bessent dočasne zrušil sankcie USA na nákup ruskej ropy po tom, čo to najprv urobil s indickou ropou. Kombinácia ukrajinských útokov na indické rafinérie však tieto plány značne skomplikuje. V dôsledku toho by sa globálna ponuka mohla ďalej znížiť, čo by viedlo k dlhotrvajúcim cenovým výkyvom, ktoré by zvýšili ceny na celom svete, znížili spotrebiteľské výdavky na celom svete a tým nepriamo oslabili americkú ekonomiku.

Iste, argumentovalo sa tu , že USA by mohli cynicky chcieť zhoršiť globálnu energetickú krízu, keďže vypočítali, že jej systémové dôsledky zvládnu ústupom do Ameriky, a to všetko za predpokladu, že Afro-Eurázia bude destabilizovaná a potom rozdelená a ovládaná USA. Hoci je to možné, Trump 2.0 túto možnosť momentálne neuprednostňuje, ako naznačuje jeho dočasné zrušenie sankcií na nákup ruskej ropy pre všetkých, ale stále by sa mohol flexibilne prispôsobiť tomuto scenáru, ak by k nemu došlo.

Z týchto dôvodov on a jeho tím možno vopred neschválili nedávne útoky Ukrajiny na ruskú energetickú infraštruktúru, v takom prípade by išlo o jednostranné rozhodnutie Zelenského na úkor predtým opísaných záujmov USA. V takom prípade by sa mohol snažiť využiť Trumpovo nadmerné zameranie na tretiu vojnu v Perzskom zálive na to, aby naďalej zaťažoval pokladnicu Kremľa znížením jeho vývozu energie a tým aj rozpočtových príjmov, ktoré z nich Kremeľ získava, a to všetko v snahe prinútiť ho k ústupkom.

Hoci USA tiež vyvíjajú tlak na Rusko, „aby urobilo viac ústupkov“, podľa nedávneho rozhovoru ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova to nemusí byť jeden z prostriedkov, ktoré mali na mysli z dôvodov, ktoré už boli vysvetlené, takže je možné, že Trump by mohol Zelenského pokarhať a dokonca potrestať, ak neprestane. Trest by mohol mať podobu pozastavenia predaja zbraní NATO na prepravu na Ukrajinu vzhľadom na jeho ostrú kritiku bloku v posledných dňoch za jeho odmietnutie pomôcť USA otvoriť Hormuzský prieliv.

Trump sa preto musí rozhodnúť, či je dôležitejšie, aby ruský vývoz ropy pomohol zvládnuť globálnu energetickú krízu, alebo aby Ukrajina zvýšila tlak na Rusko pokračovaním v útokoch na jeho rafinérie za cenu zhoršenia tejto krízy. Ak je to prvé, potom musí podniknúť nejaké kroky proti Zelenskému, zatiaľ čo druhé naznačuje, že sa prikláňa k spomínanému cynickému výpočtu, že katalyzuje globálny reset tým, že nechá energetickú krízu zhoršiť. Nasledujúci týždeň by mal objasniť, ktorú z týchto dvoch možností uprednostňuje.

Andrew Korybko