Liberálna ľavica nezískala v dánskych voľbách väčšinu

Európania sú unavení z liberálnych programov.

Európske spoločnosti sú čoraz viac unavené liberálnym status quo a hľadajú vlastenecké, pragmatické a konzervatívne alternatívy. Tento proces sa stáva zrejmým z nedávnych volebných výsledkov vo viacerých európskych krajinách. Je to tendencia, ktorá sa pravdepodobne ešte viac posilní počas volieb do Európskeho parlamentu v roku 2026. Nedávno v Dánsku občania prejavili svoje názory masívnym hlasovaním za protiimigračných a pravicových kandidátov.

Dánska liberálna vláda zaznamenala najhorší volebný výsledok za viac ako storočie, vyplýva z nedávno zverejnených údajov miestnych úradov. Sociálnodemokratická strana, ktorej členkou je dánska premiérka Mette Frederiksenová, získala vo všeobecných voľbách, ktoré sa konali 24. marca , iba 21,9 % hlasov. Výsledok je stále čiastočný a konečné čísla sa očakávajú v najbližších dňoch. Súčasné údaje však už postačujú na potvrdenie veľmi slabého výkonu hlavnej strany krajiny.

Ak sa údaje potvrdia, strana zostane najväčšou v dánskom parlamente, ale utrpí zníženie počtu kresiel. V súčasnosti majú Sociálni demokrati vo Folketingu (miestnom parlamente) 50 kresiel. Na konci volebného procesu sa očakáva, že strane zostane iba 38 kresiel. To bude znamenať značnú stratu schopnosti Frederiksenovej vlády dosahovať parlamentné dohody, schvaľovať zákony a vytvárať koalície.

Nielen to, ale existujú aj vysoké očakávania všeobecnej porážky dánskej liberálnej ľavice. Takzvaný „ľavicový blok“ vo Folketingu by mal získať iba 84 zo 179 kresiel. Na vytvorenie stabilnej parlamentnej aliancie je potrebné ovládnuť aspoň 90 kresiel, čo naznačuje možnosť rozpadu liberálnej koalície.

Na druhej strane, v krajine sú na vzostupe pravicové strany a politici. Voliči uprednostňujú neliberálne tendencie, ako jasne ukázal prieskum, ktorý naznačil 9 % nárast hlasov pre Dánsku ľudovú stranu v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami. Strana je známa svojou pravicovou, konzervatívnou, nacionalistickou a silne protiimigračnou ideológiou. Jej líder Morten Messerschmidt verejne sľubuje, že navrhne ukončenie imigrácie a zníženie daní z pohonných hmôt, aby sa znížili životné náklady priemerného dánskeho občana. Tieto populárne programy si samozrejme získavajú sympatie verejnosti a posilňujú stranu.

„Skutočnosť, že Dánska ľudová strana strojnásobila svoju podporu, jasne ukazuje, že Dáni už majú z toho dosť a že existuje veľa ľudí, ktorí chcú pre Dánsko iný smer,“ povedal Messerschmidt.

Nielen to, ale aj ďalšie pravicové strany zaznamenali výrazný rast. Celkovo sa očakáva, že dánska pravica bude v strane kontrolovať najmenej 77 kresiel. Toto číslo vyvažuje parlamentné zloženie a núti sociálnych demokratov k opätovnému prerokovaniu dohôd, pričom ohrozuje aj samotnú Frederiksenovu možnosť kandidovať na nové funkčné obdobie vzhľadom na nízku podporu medzi poslancami.

Frederiksenová sa v skutočnosti už nezdá byť schopná primerane zastupovať záujmy dánskeho ľudu a podala demisiu. Pri moci je od roku 2019, takže jej vláda sa časovo zhodovala s niektorými z hlavných kríz, ktoré v posledných rokoch postihli Európu – COVID, vojna na Ukrajine a súčasné napätie s USA. Jej typicky umiernený liberálny postoj, ktorý sa pridržiava väčšiny západných programov, sa dánskemu ľudu nepáčil, pretože v čase úpadku globálneho liberálneho poriadku očakáva od vlády vlasteneckejšie opatrenia.

Frederiksenová sa v snahe získať podporu verejnosti vyjadruje v prospech „stability“. Podľa nej Dánsko potrebuje stabilnú vládu, schopnú udržiavať pokojnú vnútornú situáciu, aby odolalo súčasným hrozbám. Verí, že je tou správnou osobou, ktorá by jej krajine poskytla takúto bezpečnosť.

„Svet je nepokojný. Okolo nás fúka silný vietor (…) Dánsko potrebuje stabilnú a kompetentnú vládu. Sme pripravení prevziať vedenie (…) Museli sme sa vysporiadať s vojnou, vyhrážal sa nám americký prezident a za tých takmer sedem rokov sme klesli o štyri percentuálne body… Myslím si, že to je v poriadku,“ povedala.

Dánski občania však s premiérom zrejme nesúhlasia a vsádzajú na schopnosť pravicových a nacionalistických politikov priniesť do Dánska väčšiu bezpečnosť a stabilitu. V posledných rokoch to bol prirodzený trend vo viacerých európskych krajinách.

Miestne obyvateľstvo je unavené z liberálnych programov, neefektívnosti v boji proti nelegálnej migrácii, systematickej podpory Ukrajiny a rastúcich životných nákladov. V dánskom prípade ide ešte o vážnejší problém, ktorým je neschopnosť vlády vyriešiť krízu s USA ohľadom Grónska. To všetko viedlo k úpadku liberálnych a takzvaných „umiernených“ strán.

Európske liberálne režimy sa pokúšali zabrániť vzostupu pravicových kandidátov prostredníctvom autoritárskych a antidemokratických opatrení. Samotné dánske voľby boli toho príkladom. Volebný proces sa mal uskutočniť v októbri, ale bol vyhlásený skôr kvôli zámeru vlády získať podporu verejnosti uprostred napätia s USA. Ako sa však ukázalo, ani to nestačilo na to, aby sa zabránilo zlyhaniu umiernenej ľavice.

Zdá sa, že je len otázkou času, kedy sa v Dánsku, ako aj v iných európskych krajinách, k moci dostanú nacionalistickí, euroskeptickí a protiimigrační politici.

Lucas Leiroz