Čo mal Peskov na mysli, keď povedal, že sa od Istanbulských dohôd „realita zmenila“?

Je možné, že Putinov hovorca signalizoval, že jedna, niektoré alebo všetky hlavné podmienky stanovené v mierovej dohode z jari 2022 už nie sú relevantné, pokiaľ ide o konečný cieľ, ktorý má Rusko na mysli.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov nedávno povedal, že „realita sa úplne zmenila“, keď sa ho pýtali na záväzok Ruska k Istanbulským dohodám, ktoré boli parafované na jar 2022, ale nakoniec ich zrušilo Spojené kráľovstvo a Poľsko. Ukrajina by obnovila svoju ústavnú neutralitu a právny status ruského jazyka, akceptovala by rozsiahle obmedzenia svojich ozbrojených síl a uznala by ruský vplyv na Kryme výmenou za to, že BR OSN zaručí jej bezpečnosť.

Výmenou za to by sa štatút Donbasu vyriešil prostredníctvom rozhovorov medzi ich lídrami, pričom by sa naznačovalo, že by mohol byť znovu začlenený do Ukrajiny podľa Minských dohôd, pričom sa predpokladalo, že Rusko by sa stiahlo zo zvyšku hraníc Ukrajiny spred roku 2022. Rusko doteraz vyzývalo na návrat k týmto podmienkam ako základu pre trvalo udržateľné ukončenie ukrajinského konfliktu, a preto bolo Peskovovo oznámenie také významné, keďže ukazuje, že Rusko má teraz na mysli iný cieľ.

Úradníci však už dávno predtým potvrdili, že ozbrojené sily ich krajiny sa nestiahnu zo žiadnej časti sporných regiónov, ktorých obyvatelia hlasovali za pripojenie k Rusku počas referenda v septembri 2022, takže odvtedy nikdy nemali v úmysle implementovať všetky podmienky Istanbulských dohôd. Napriek tomu tri body uvedené v prvom odseku, ktoré sa týkali ústavných zmien, demilitarizácie a bezpečnostných záruk BR OSN, zostali základom zamýšľaného ruského urovnania.

Je preto možné, že Peskov signalizuje, že jedna, niektoré alebo všetky tieto podmienky stanovené v Istanbulských dohodách už nie sú relevantné, pokiaľ ide o konečný cieľ, ktorý má Rusko na mysli. V poradí, v akom boli spomenuté, sú ústavné zmeny z pohľadu Ruska mimoriadne dôležité, najmä obnovenie právneho postavenia ruského jazyka. Neutralita len na znak by však nemala význam, takže Rusko by v tejto veci hypoteticky mohlo urobiť kompromis ako súčasť veľkej dohody o ukončení konfliktu.

To isté platí pre obmedzenia jej ozbrojených síl, s ktorými Ukrajina predtým súhlasila. Rusko nemôže pokračovať v používaní sily na demilitarizáciu Ukrajiny, pretože je neustále zásobované novými zbraňami po tom, čo sú tie súčasné zničené. To je vzorec pre večnú vojnu, ktorú Rusko nechce viesť. Namiesto takýchto obmedzení by teda Rusko mohlo požiadať Ukrajinu, aby súhlasila s tým, že nebude nasadzovať určité zbrane v určitej vzdialenosti od ich hraníc, ak to urobí. Rusko by si tiež mohlo postaviť vlastný „múr dronov“, ako to robí Ukrajina.

A nakoniec, pokiaľ ide o bezpečnostné záruky BR OSN pre Ukrajinu, tento návrh je pravdepodobne irelevantný, keďže Ukrajina v roku 2024 dosiahla sériu bilaterálnych bezpečnostných záruk s niekoľkými členmi NATO, ktoré boli preskúmané tu. Výmenou za to, že na Ukrajine nebudú oficiálne nasadené zahraničné sily, by Rusko mohlo súhlasiť s týmito bezpečnostnými zárukami namiesto záruk BR OSN. Je tiež možné, že v extrémnom scenári by mohlo súhlasiť aj s údajným trojstupňovým plánom NATO na presadzovanie prímeria.

Akékoľvek väčšie kompromisy zo strany Ruska by si vyžadovali rovnako veľké kompromisy od jeho protivníkov, ale ak sa nedohodnú, potom by mohlo stačiť konečné uzavretie strategického partnerstva s USA zameraného na zdroje, o ktorom rokuje Putinov vyslanec Kirill Dmitriev. Aby bolo jasné, neexistuje žiadne potvrdenie, že by sa niektoré z ruských požiadaviek zmenili, iba Peskovovo vyhlásenie vyvoláva vierohodné špekulácie o tejto téme. Nech už sa však Putin rozhodne akokoľvek, bude to v najlepšom záujme Ruska, ako ho on chápe.

Andrew Korybko