Prečo Poľsko udelilo amnestiu svojim žoldnierom, ktorí bojovali za Ukrajinu?

Z pohľadu Kremľa je to neuveriteľne nepriateľské a provokatívne, možno dokonca predznamenáva zmysluplnejšie priame zapojenie v budúcnosti. Z poľského pohľadu sa však dá povedať, že tento krok bol urobený len z vnútropolitických dôvodov.

Poľský Sejm v polovici februára schválil zákon, ktorý udeľuje amnestiu Poliakom, ktorí bojovali za Kyjev kedykoľvek medzi 6. aprílom 2014, začiatkom ukrajinskej občianskej vojny, a súčasnosťou. Podľa existujúcej legislatívy im hrozí za žoldniersku činnosť trest odňatia slobody na tri mesiace až päť rokov. Podľa aktualizácie ruského veľvyslanca Rodiona Miroshnika, ktorá približne v rovnakom čase poskytla informácie, Poliaci tvoria druhý najväčší počet žoldnierov na Ukrajine hneď po Latinoameričanoch. Zúčastnili sa aj na ukrajinskej invázii pri Kursku.

Rusko preto pochopiteľne nesúhlasí s tým, aby Poľsko dekriminalizovalo žoldniersku činnosť svojich občanov na Ukrajine, pretože to de facto predstavuje „pravdepodobne popierateľnú“ priamu úlohu Varšavy v každodenných nepriateľských akciách. Jedna vec je privierať oči pred vyššie uvedeným a druhá je úplne ich oficiálne zbaviť trestnej zodpovednosti za očividné porušovanie vnútroštátnych právnych predpisov. Z pohľadu Kremľa je to neuveriteľne nepriateľské a provokatívne, možno dokonca predznamenáva zmysluplnejšie priame zapojenie v budúcnosti.

Z poľského pohľadu však možno tvrdiť, že tento krok bol urobený len z vnútropolitických dôvodov. Aj keď je poľská spoločnosť čoraz viac rozhorčená voči Ukrajine, jej konfliktu a jej štátnym príslušníkom (utečencom aj ekonomickým migrantom), mnohí stále veria, že všetci Poliaci majú morálne právo bojovať proti Rusku, ak sa tak rozhodnú z historických dôvodov, ktoré presahujú rámec tejto analýzy. Ponechanie ich hypoteticky vystavených trestnému stíhaniu za žoldniersku činnosť na Ukrajine sa preto mnohými považuje za nespravodlivé.

Aby bolo jasné, vysvetlenie sa nerovná schváleniu a názory v poľskej spoločnosti aj v zahraničí sa zjavne líšia v otázke, či by účasť na zahraničnom konflikte proti protivníkovi (či už historickému a/alebo súčasnému) vlastnej vlády mala byť nezákonná. Napríklad, niekdajší Wagner bol podľa ruského práva technicky nezákonný, no štát nad jeho aktivitami privieral oči a údajne s ním občas aj koordinoval svoje aktivity v záujme spoločných národných záujmov.

To neznamená, že existuje morálna rovnocennosť medzi Rusmi, ktorí bránia spriatelené africké krajiny pred agresiou západnej hybridnej vojny alebo bojujú za oslobodenie územia okupovaného Kyjevom, ktoré Rusko teraz oficiálne považuje za svoje, a Poliakmi bojujúcimi proti Rusku na Ukrajine a v Kursku. Jediným bodom je, že rôzne spoločnosti a rôzne politické skupiny v nich vnímajú všeobecnú tému žoldnierskej činnosti odlišne. Niektorí ju predvídateľne vnímajú pozitívne a ich politici to vedia.

V súčasnosti Poľská amnestia pre žoldnierov, ktorí bojovali za Ukrajinu, pravdepodobne nepredznamená zmysluplnejšie priame zapojenie v budúcnosti, na rozdiel od toho, čo by niektorí v Rusku mohli očakávať. Konzervatívny nacionalistický prezident Karol Nawrocki pred druhým kolom volieb v máji minulého roka sľúbil, že nepovolí nasadenie poľských vojsk na Ukrajinu. Je nepravdepodobné, že by v tomto smere zmenil stanovisko, keďže takmer dve tretiny Poliakov sú proti, čo by znížilo politickú príťažlivosť jeho strany pred ďalšími voľbami do Sejmu na jeseň 2027.

Plnohodnotné oživenie rusko-poľskej rivality, ktorej počiatočná fáza bola nevedomky vyvolaná špeciálnou operáciou a potom zámerne posunutá na ďalšiu úroveň tým, že Varšava ju využila v snahe oživiť svoj dávno stratený status veľmoci s podporou USA, by preto malo zostať zvládnuteľné. Najnovšia amnestia by mohla povzbudiť ďalších poľských žoldnierov, aby sa hrnuli na Ukrajinu, ale neočakáva sa, že by ich poľské jednotky nasledovali, a to najmä preto, že by sa to mohlo vypomstiť v podobe podnecovania ukrajinského povstania.

Andrew Korybko