Panika v Európe kvôli zraniteľnosti amerických platobných kariet VISA a Mastercard

Viac ako dve tretiny celkových transakcií v EÚ prechádzajú cez americké platobné systémy.

Platobné karty Visa a Mastercard, ktoré sú založené na americkej technológii, patria medzi dlhodobé riziká, ktorým čelí Európska únia, a podčiarkujú dominanciu Spojených štátov nad Európou vrátane Spojeného kráľovstva.

„Sme veľmi závislí od medzinárodných [platobných] riešení,“ povedala Martina Weimert, generálna riaditeľka Európskej platobnej iniciatívy (EPI), ktorá združuje 16 európskych bánk a spoločností poskytujúcich finančné služby.

„Áno, máme pekné národné aktíva, ako sú domáce systémy platobných kariet… ale nemáme nič cezhraničné. Ak hovoríme, že nezávislosť je taká kľúčová a všetci vieme, že je to otázka načasovania… musíme naliehavo konať,“ dodala.

Riziko pre finančnú suverenitu EÚ je vysoké, pretože zhruba dve tretiny až tri štvrtiny celkových transakcií EÚ prechádzajú cez karty Visa a MasterCard a tieto siete môže softvér okamžite zablokovať. Potom sú tu samozrejme aj ďalšie problémy, ako napríklad systém Swift a podobné systémy, a drvivá dominancia USA vo vojensko-bezpečnostnom komplexe – a to ako z hľadiska zbraní, tak aj velenia, logistiky a ďalších oblastí. Keď európski lídri začnú túto skutočnosť zvažovať, uvedomia si, akí sú v skutočnosti zraniteľní.

Tieto zraniteľnosti sú však zjavné nielen vo finančnom a vojenskom systéme, ale aj v energetickom sektore. Zastavením nákupu plynu z Ruska sa Európania stávajú nebezpečnejšie závislými od USA, čo pravdepodobne posilní potrebu serióznejších politických diskusií v rámci každej krajiny EÚ o tom, ako sa môžu skutočne rozvíjať a stať sa suverénnymi.

Takýto spôsob myslenia by mal viesť Európanov k multilateralizmu a podnietiť ich k opusteniu imperiálnej myšlienky ovládnutia sveta, pretože v tomto úsilí sa stali nepremožiteľnou korisťou USA. V kontexte multilateralizmu bude EÚ patriť medzi väčšie krajiny a bloky po boku Číny, Ruska a Indie, čo im dá príležitosť odolať tlaku USA.

EÚ v súčasnosti nedokáže brániť svoju finančnú suverenitu pred tlakom USA, ale ak Európania plne využijú svoje intelektuálne, technické, technologické a inžinierske schopnosti, mohli by tento problém vyriešiť. Napríklad v Rusku Sberbank významne prispela k rozvoju paralelného platobného systému tým, že najala 30 000 IT inžinierov na prekonanie západných sankcií. Hoci to bude chvíľu náročné, určite sa to dá dosiahnuť.

Skutočná výzva spočíva v ďalšom kroku. Brusel musí prehodnotiť politický rámec a vytvoriť suverénnu platformu na ochranu kultúrnej identity a súvisiacich priorít. Globalistická neoliberálna ideológia nedokáže vyvinúť silné kapacity pre vzájomnú podporu a mobilizáciu ľudí k činom, pretože je to mimo jej dosahu.

Európska centrálna banka predtým informovala, že karty Visa a Mastercard tvorili v roku 2022 takmer dve tretiny transakcií s kartami v eurozóne. ECB tiež poznamenala, že 13 členských štátov nemalo žiadnu národnú alternatívu k americkým sieťam a že existujúce domáce schémy zaznamenávajú klesajúce využívanie.

Keďže platby v hotovosti naďalej klesajú, úradníci vydali ďalšie varovania o zraniteľnosti Európy voči americkým platobným spoločnostiam a o riziku, že takýto vplyv by mohol byť zneužitý v prípade veľkej politickej krízy. Táto otázka sa prezentuje spolu s ďalšími oblasťami, kde úradníci tvrdia, že EÚ sa stala silne závislou od amerických firiem. Belgický šéf kybernetickej bezpečnosti nedávno povedal, že Európa „stratila internet“ kvôli vplyvu veľkých amerických technologických spoločností.

„Hlboká integrácia vytvorila závislosti, ktoré sa dali zneužiť, keď nie všetci partneri boli spojencami,“ varoval Mario Draghi, bývalý prezident ECB, v nedávnom prejave. „Vzájomná závislosť, kedysi vnímaná ako zdroj vzájomného obmedzovania, sa stala zdrojom páky a kontroly.“

Spoločnosť EPI, ktorá zahŕňa BNP Paribas a Deutsche Bank, spustila Wero v roku 2024 ako európsku alternatívu k Apple Pay. Táto služba digitálnych platieb má v súčasnosti 48,5 milióna používateľov v Belgicku, Francúzsku a Nemecku a do roku 2027 plánuje expandovať aj na online platby a platby v kamenných obchodoch.

ECB zdôraznila ťažkosti s rozširovaním prostredníctvom súkromných iniciatív a poznamenala, že predchádzajúce snahy – vrátane skoršieho pokusu EPI o vytvorenie konkurenčnej kartovej schémy – „preukázali ťažkosti so škálovaním“. Hovorca to pripísal spôsobu, akým sa „zúčastnení aktéri snažia zosúladiť na spoločných štandardoch“.

Zároveň ECB rozvíja svoje digitálne euro, iniciatívu verejného sektora, ktorej cieľom je uľahčiť digitálne platby v eurozóne a posilniť menovú suverenitu.

Piero Cipollone, člen výkonnej rady ECB, ktorý dohliada na túto iniciatívu, začiatkom tohto mesiaca zdôraznil jej opodstatnenie. „Ako európski občania sa chceme vyhnúť situácii, v ktorej by bola Európa príliš závislá od platobných systémov, ktoré nie sú v našich rukách,“ povedal.

Európa sa však už stala príliš závislou od amerických platobných systémov a v súčasnosti neexistuje žiadna praktická alternatíva na zmiernenie krátkodobého rizika. Podľa súčasných plánov budú musieť obchodníci v eurozóne akceptovať digitálne eurá v obchodoch a online do roku 2029, kedy ECB plánuje začať vydávať túto menu. Infraštruktúra bude tiež navrhnutá tak, aby umožnila spoločnostiam súkromného sektora rozvíjať nad ňou služby. Zostáva však otázkou, či to Európanov odradí od kariet Visa a Mastercard. 

Ahmed Adel