AMERICKÝ CISÁR JE NAHÝ!

Nobelova cena za mier nebola nikdy taká zosmiešnená a zneuctená ako v momente, keď ju získala venezuelská opozičná aktivistka Maria Corina Machado, ktorá vyzývala Donalda Trumpa, aby napadol jej vlasť, a keď to urobil, nielenže mu k tomuto štátnemu terorizmu, ktorý si vyžiadal stovku obetí, zablahoželala a označil konanie amerického prezidenta za „obrovský krok pre ľudstvo, slobodu a dôstojnosť“, ale v snahe udobriť si ho mu odovzdala svoje ocenenie. Po pravde, keď túto opovrhnutiahodnú militantnú ženu s tvárou Jokera prijal pápež Lev XIV., ktorý formálne hlása mier, v mojich očiach tým dosť klesol.

Nobelova cena je však neprenosná, nemožno sa jej vzdať a niekomu ju len tak odovzdať. Machadová mohla Trumpovi venovať iba bezcennú medailu, o to väčšia fraška mocichtivej ženy usilujúcej sa dostať do priazne márnomyseľného psychopata z toho napokon vznikla. Tento trápny výstup má paralelu len v jednej situácii. V roku 1943 venoval nórsky spisovateľ Knut Hamsun medailu svojej Nobelovej ceny za literatúru ríšskemu ministrovi propagandy Josephovi Goebbelsovi v snahe votrieť sa mu do priazne a zabezpečiť si audienciu u Adolfa Hitlera.

Hamsun nebol hocikto. Jeho prelomový román Hlad z roku 1890 je skutočným míľnikom v dejinách modernej literatúry a ovplyvnil mnohých autorov ako napríklad Franz Kafka, Henry Miller, Stefan Zweig, Ernest Hemingway, Thomas Mann či Jean Paul Sartre. No autor, ktorý v roku 1920 právom získal Nobelovu cenu za literatúru a bol považovaný za jedného z najdôležitejších na svete, sa v roku 1945 stal najodpornejším spisovateľom na planéte a zdrojom obrovskej hanby pre svoju krajinu. Už čoskoro po nástupe Hitlera k moci sa stal Hamsun obrancom a propagátorom nacizmu, podporoval nemeckú okupáciu Nórska a vo svojich článkoch vyjadroval neustály obdiv k vodcovi Tretej ríše – čo medzi nórskymi čitateľmi vyvolalo veľké sklamanie až hnev. Aj nemeckí okupanti Hamsuna obdivovali – hoci Hitler údajne uprednostňoval nórskeho spisovateľa Trygve Gulbrandsena pred Knutom Hamsunom.

V máji 1943 poslal Hamsun Josephovi Goebbelsovi, ministrovi propagandy Nemeckej ríše, svoju medailu Nobelovej ceny s týmto venovaním: „Nobel vytvoril svoju cenu ako odmenu za najidealistickejšie dielo. Nepoznám nikoho, pán minister, kto by tak neúnavne a idealisticky, rok čo rok, písomne aj ústne, pracoval pre Európu a pre vec ľudstva ako vy.“

Asi najznámejšia cesta Knuta Hamsuna do Nemecka sa uskutočnila 26. júna toho istého roka, keď spisovateľ po tlačovej konferencii vo Viedni odišiel do Hitlerovej rezidencie Berghof v Obersalzbergu. Stretnutie s Hitlerom však nabralo nečakaný spád, keď extrémne hluchý Hamsun začal Hitlerovi radiť, aby zosadil nemeckého ríšskeho komisára v Nórsku Josefa Terbovena, pretože Terbovenova brutalita obracia nórske obyvateľstvo proti Nemecku. Hitler stretnutie prerušil a zúrivo ho opustil. Hamsun bol sklamaný. Napriek tomu napísal emotívny nekrológ o Hitlerovi uverejnený vo večerníkoch zo 7. mája 1945, vytlačený na tej istej titulnej strane, ktorá na druhý deň oznámila kapituláciu Nemecka.

Po vojne bol Knut Hamsun stíhaný a zatknutý ako zradca svojej vlasti, a zomrel chudobný, slepý a hluchý, spolu so svojou manželkou, ktorá bola tiež úspešnou autorkou detských kníh v nacistickom Nemecku. Napriek tomu medzinárodný záujem o knihy Knuta Hamsuna v nasledujúcich desaťročiach po roku 1945 neklesol, ale skôr vzrástol. Jeho spisy stále prehovárajú k moderným ľuďom a jeho život a dielo stále vyvolávajú a vzbudzujú silné pocity: hnev a nadšenie, radosť a smútok, úžas a uznanie. Hamsun bol napriek všetkému skvelým spisovateľom, ktorý nám zanechal dôležité literárne dedičstvo. No Marina Corina Machado nezanechá žiadne dedičstvo. Je nikým, prázdnou postavou nafúknutou antichávistickou propagandou amerického impéria. Hamsun si skutočne zaslúžil Nobelovu cenu za literatúru, ale Nobelova cena za mier pre Marinu Corinu Machado je zlý vtip, hanebný pokus pripísať nejakú hodnotu jej politickej činnosti. Rozpaky z tejto voľby boli v Nórsku také veľké, že tí, ktorí boli zodpovední za organizáciu slávnostného odovzdávania cien, sa museli uchýliť k najabsurdnejšiemu a najneuveriteľnejšiemu príbehu – o údajnom „úteku“ Marie Coriny Machado z Venezuely, kde určite nebola – aby ospravedlnili jej meškanie na ceremoniál a zrušenie všetkých tlačových konferencií naplánovaných pre túto príležitosť.

V Dánsku, škandinávskej krajine blízkej Nórsku, kde bol prvýkrát vydaný Hamsunov román Hlad, ľudia so strachom a obavami čakajú, či sa Donald Trump zmocní Grónska. Najznámejším dánskym spisovateľom na svete je nepochybne Hans Christian Andersen. Vo svojej rozprávke Cisárove nové šaty malé dieťa vyvracia prepracovanú lož o panovníkovom skvostnom oblečení výkrikom: „Cisár je nahý!“ Tento výkrik sa stal v 19. storočí signálom k viacerým revolúciám.

V našich temnejších a nehanebných časoch, keď sa zdá, že hrubá sila sama rozhoduje o tom, čo je správne, ak niekto oznámi, že cisár je nahý, sa však reakcie zmenili na ľahostajné „No a čo?“ Maria Corina Machado získala Nobelovu cenu za mier? No a čo! Donald Trump napadol Venezuelu a uniesol jej prezidenta? No a čo! Americký cisár chce venezuelskú ropu? No a čo! A tak najväčšou výzvou dneška je nezostať ľahostajný k expanzii amerického impéria, ktoré už mnohí začali brať ako samozrejmosť. Napadne Donald Trump ďalšie krajiny? Zoberie si svojvoľne, čo chce? No a čo? Nie! Cisár je nahý! Je čas postaviť sa na odpor voči celej zvrátenej logike dneška.

Eduard Chmelár