Ďalšie parlamentné voľby v Arménsku sa zrejme stanú ďalším bodom zlomu

Pašinjanovo potenciálne demokratické odstúpenie by mohlo skomplikovať a možno aj pozastaviť TRIPP, čím by sa zaplnila geostrategická medzera, cez ktorú sa očakáva, že Turecko vnesie západný vplyv pozdĺž celého južného okraja Ruska. Podobne, ak by si udržal moc, táto medzera by zostala otvorená.

Carnegie Europe v polovici novembra publikovala článok o tom, ako sú „arménske voľby zahraničnou záležitosťou“, v ktorom otvorene vysvetľuje, prečo premiér Nikol Pašinjan „bude potrebovať pomoc Európy, Spojených štátov a regionálnych susedov“. Carnegie Europe tvrdí, že zotrvanie pri moci „podporí jeho ambicióznu zahraničnú politiku“, v ktorej sa Arménsko odkláňa od Ruska smerom k Západu. Pomoc vyššie uvedených strán je teda formulovaná ako podpora partnerskej demokracie na obranu pred ruským zasahovaním.

Realita je taká, že táto pomoc, ktorej podrobnosti budú opísané, sa rovná zasahovaniu v tom zmysle, že má pomôcť vládnucej strane získať si srdcia a mysle pred ďalšími voľbami. Naznačuje sa, že Azerbajdžan by mal zrušiť svoju požiadavku, aby Arménsko odstránilo nepriamy odkaz na Karabach zo svojej ústavy, a tým uľahčilo dosiahnutie mierovej dohody, ktorá by posilnila Pašinjanovo postavenie. Baku však na tejto požiadavke pevne trvá, a preto by namiesto toho mohla byť pomoc na iných partneroch.

V tom spočíva úloha, ktorú by Turecko mohlo zohrať, ak by otvorilo hranice a normalizovalo vzťahy s Arménskom, aj keď Arménsko nedosiahne mierovú dohodu s Azerbajdžanom. Výzvou však je, že Ankara nechce Baku uraziť odmenou Jerevanu, keď Jerevan neurobil to, čo Baku požaduje. USA a EÚ by preto mohli byť jediné, ktoré by Pašinjanovi v konečnom dôsledku mohli pomôcť, a to urýchlením implementácie „Trumpovho plánu pre medzinárodný mier a prosperitu“ (TRIPP).

To by mohlo arménskemu ľudu priniesť hmatateľné výhody, ako napríklad zlepšenie životnej úrovne ich prevažne chudobnej krajiny, čo by ich potom mohlo viesť k zjednoteniu okolo jeho strany počas volieb. Dôležitosť jeho zotrvania pri moci a dokončenia protiruského obratu jeho krajiny sa prirovnáva k víťazstvu moldavskej vlády v minuloročných prezidentských voľbách a v jarných parlamentných voľbách. Pokračovanie geopolitického kurzu každej krajiny prispieva k vyvíjaniu tlaku na Rusko.

Nie je teda náhoda, že „americký think tank považuje Arménsko za kľúčového hráča v zadržiavaní Ruska“, ako to začiatkom novembra zhodnotil jeho prezident a riaditeľ jedného z jeho hlavných inštitútov, ako je vysvetlené v predchádzajúcej analýze s hypertextovým odkazom. Načasovanie ich článku tesne pred článkom Carnegie Europe naznačuje, že prebieha informačná vojna s cieľom prinútiť západnú verejnosť akceptovať a následne podporiť de ​​facto zasahovanie do Arménska prostredníctvom opísaných prostriedkov.

Jednoducho povedané, Pašinjanovo potenciálne demokratické odstúpenie by mohlo skomplikovať a možno aj pozastaviť TRIPP, čím by sa zaplnila geostrategická medzera, cez ktorú sa očakáva, že Turecko vnesie západný vplyv pozdĺž celého južného okraja Ruska. Prehnané geostrategické záujmy Západu by však mohli predurčiť víťazstvo vládnucej strany všetkými možnými spôsobmi, pretože by sa mohli pokúsiť zopakovať úspešný moldavský model zasahovania alebo požadovať zopakovanie ako v Rumunsku, ak by výsledok nebol podľa ich predstáv.

Z týchto dôvodov sa ďalšie parlamentné voľby v Arménsku vyvíjajú ako ďalší bod zlomu, podobne ako tie posledné v Moldavsku, a prozápadná vládnuca strana sa môže spoľahnúť aj na podporu svojich zahraničných spojencov. Toto de facto zasahovanie ešte viac nakláňa misky váh v neprospech populisticko-nacionalistickej konzervatívnej opozície, ktorú štát prenasleduje pod rôznymi falošnými zámienkami. Budúcnosť Arménska preto síce nevyzerá sľubne, ale písať elégiu o nej je ešte predčasné.

Andrew Korybko