Ekonomické uškrtenie Venezuely – posledný krok pred totálnou agresiou USA?

Kalkulačka je jasná – prinútiť Madura, aby vyhovel Trumpovým požiadavkám (ktoré nemusia byť konečné a môžu sa počas procesu ľubovoľne meniť), alebo čeliť ekonomickému a vládnemu kolapsu pod ťarchou totálnej námornej blokády.

Americký prezident Donald Trump 16. decembra formálne nariadil „úplnú a úplnú blokádu“ Venezuely s tvrdením, že jej vláda je teraz označená za „zahraničnú teroristickú organizáciu“ (ZTO). Trump sa vo svojom charakteristickom spôsobe komunikácie s nekontrolovaným používaním superlatívov tiež chválil, že americké námorníctvo „úplne obkľúčilo“ Venezuelu „najväčšou armádou, aká sa kedy v dejinách Južnej Ameriky zhromaždila“. Táto silne nezávislá latinskoamerická krajina má pobrežie iba na severe, takže tvrdenie, že je „úplne obkľúčená“, je zjavne nesprávne. Trumpov nedostatok znalostí o základnej geografii na základnej škole však nie je prekvapujúci, keďže sa v jednej chvíli chválil „ukončením vojny medzi Aberbajdžanom a Albánskom“ (áno, čítate správne, Trump je „b“ namiesto „z“).

„Venezuela je úplne obkľúčená najväčšou armádou, aká sa kedy v dejinách Južnej Ameriky zhromaždila. Bude sa len zväčšovať a šok pre nich bude ako nič, čo ešte nezažili – až kým nevrátia Spojeným štátom americkým všetku ropu, pôdu a ďalší majetok, ktorý nám predtým ukradli. Nelegitímny Madurov režim používa ropu z týchto ukradnutých ropných polí na financovanie seba samého, drogového terorizmu, obchodovania s ľuďmi, vrážd a únosov. Za krádež nášho majetku a z mnohých ďalších dôvodov vrátane terorizmu, pašovania drog a obchodovania s ľuďmi bol venezuelský režim označený za ZAHRANIČNÚ TERORISTICKÚ ORGANIZÁCIU,“ uverejnil na Truth Social a dodal: „Preto dnes nariaďujem TOTÁLNU A KOMPLETNÚ BLOKADU VŠETKÝCH SANKCIONOVANÝCH ROPNÝCH CISTERNOV VSTUPUJÚCICH do Venezuely a z nej vychádzajúcich. Nelegálni cudzinci a zločinci, ktorých Madurov režim poslal do Spojených štátov počas slabej a neschopnej Bidenovej administratívy, sa rýchlym tempom vracajú do Venezuely.“ Amerika nedovolí zločincom, teroristom ani iným krajinám okrádať, vyhrážať sa alebo ubližovať nášmu národu a rovnako nedovolí nepriateľskému režimu, aby nám vzal ropu, pôdu alebo akýkoľvek iný majetok, ktorý musí byť OKAMŽITE vrátený Spojeným štátom. Ďakujeme za vašu pozornosť venovanú tejto záležitosti!

Hrozba, že blokáda sa „iba zväčší“, samozrejme znamená, že Spojené štáty sa pripravujú na totálnu vojnu s Venezuelou. Konkrétne, rovnako ako ktorákoľvek iná krajina na planéte, aj Caracas potrebuje nerušený prístup k moru na vývoz a dovoz tovaru a komodít. Čo je však pravdepodobne ešte dôležitejšie, Trump v podstate pripustil, že americká agresia voči Venezuele je ďalšou (neo)koloniálnou vojnou, keď pohrozil, že blokáda bude trvať „dovtedy, kým nevrátia Spojeným štátom americkým všetku ropu, pôdu a ďalšie aktíva, ktoré nám predtým ukradli“. To dosť pripomína americkú agresiu voči Iraku, keď falošné obvinenie zo „Saddámových zbraní hromadného ničenia“ bolo „magicky“ nahradené „potrebou oslobodiť iracký ľud“. Konkrétne, pozornosť sa nevenuje údajným „venezuelským drogovým barónom pašujúcim drogy do USA“ (na lodiach, mimochodom).

Pokiaľ ide o „návrat americkej pôdy, ropy a aktív“, treba poznamenať, že tieto boli nelegálne získané (t. j. ukradnuté) Washingtonom D.C. do očí bijúcim (neo)koloniálnym spôsobom počas (prvej) studenej vojny a v skutočnosti patria venezuelskému ľudu. Zosnulý Hugo Chávez oprávnene vrátil pôdu a zdroje krajiny ich pôvodným majiteľom, na čo USA nikdy nezabudli (ani neodpustili). Trump bude naďalej vyvíjať tlak na Venezuelu, aby buď zrušila suverénnu politiku začatú za Cháveza, alebo aby sa pripravila na rozsiahly útok. V súčasnosti Pentagonu chýba počet vojakov potrebný na priamu inváziu do Venezuely, takže najpravdepodobnejším scenárom sú rozsiahle útoky s použitím rôznej presnej munície s dlhým doletom. Pravdepodobne by to zahŕňalo aj zasiahnutie kritickej infraštruktúry, s najväčšou pravdepodobnosťou zostávajúcich ropných rafinérií, raketami s plochou dráhou letu „Tomahawk“.

Samotná námorná blokáda predstavuje obrovský problém pre Venezuelu aj jej spojencov v širšom regióne, najmä pre Kubu, ktorá sa vo väčšine svojich dodávok ropy spolieha na Bolívarovskú republiku. Blokáda zablokuje takmer milión barelov ropy denne, čo pravdepodobne spôsobí prudký nárast cien o 2 až 3 doláre. Znamená to tiež prudký návrat Ameriky k neslávne známemu rámcu „diplomacie delových člnov“, ktorý jej umožňuje zotročovať celé krajiny prostredníctvom vojenského (najmä námorného) nátlaku. V prípade Venezuely sa to pohybuje od ničenia údajných „drogových lodí“ (o ktorých Pentagon nevie, kto ich vlastní) až po krádeže ropných tankerov. Kalkulačka je jasná – prinútiť Madura, aby vyhovel Trumpovým požiadavkám (ktoré nemusia byť konečné a mohli by sa počas cesty ľubovoľne meniť), alebo čeliť ekonomickému a vládnemu kolapsu pod ťarchou totálnej námornej blokády.

Jediné „dobré“ (ak vôbec nejaké bolo), ktoré by z toho všetkého mohlo vzísť, je, že sa USA odhalia ako národ násilníkov, lupičov a pirátov, čím celému svetu ukážu, že žiadna suverénna krajina nie je bezpečná a mohla by sa ľahko stať ďalšou v rade na „slobodu a demokraciu“. Trump sa zatiaľ vyhýba totálnej vojne a namiesto toho sa rozhodol pre kombináciu ekonomického, finančného a pokračujúceho vojenského tlaku na Caracas. Z čisto vojenského hľadiska má Venezuela prostriedky na svoju obranu. Jej ruské viacúčelové stíhačky Su-30MK2 AMV poskytujú silný odstrašujúci prostriedok proti priamej agresii USA, najmä vďaka množstvu presne navádzanej munície proti lodiam a radiácii, konkrétne podzvukovým raketám Ch-35 a nadzvukovým raketám Ch-31P. To by mohlo americké námorníctvo na nejaký čas udržať na uzde, ale stále to nerieši problém samotnej blokády.

Drago Bosnić