Nová politika EÚ voči majetku zabavenému Rusku nie je o pomoci Ukrajine

Skutočným cieľom by mohlo byť zabrániť USA v dosiahnutí dohody s Ruskom podľa bodu 14 ich uniknutého 28-bodového mierového rámca o investovaní značnej sumy aktív svojho (vtedy už bývalého) protivníka, ktoré EÚ zhabala, do spoločných projektov, pravdepodobne v oblasti energetiky a vzácnych zemín, po skončení konfliktu.

Rusko odsúdilo nedávne rozhodnutie EÚ na neurčito znehybniť zaistený majetok, pričom tento špeciálny postup škandalózne obchádza právo veta členských štátov v snahe zabrániť Maďarsku a Slovensku v jeho zastavení. Tento krok by mohol predchádzať tomu, aby blok buď skonfiškoval časť týchto finančných prostriedkov a poskytol ich Ukrajine a/alebo ich použil ako zábezpeku na pôžičku tejto krajine. Oficiálnym účelom by malo byť financovanie ďalších nákupov zbraní a/alebo pomoc s postkonfliktnou rekonštrukciou.

Prvý cieľ nepovedie k tomu, že Ukrajina spôsobí Rusku požadovanú strategickú porážku EÚ, zatiaľ čo na dosiahnutie druhého cieľa je potrebné oveľa viac než len zaistenie ruského majetku. Bez ohľadu na oficiálny účel by konfiškácia ruského majetku alebo jeho použitie ako zábezpeky za pôžičku Ukrajine spôsobilo nenapraviteľnú škodu finančnej reputácii EÚ. Zahraniční investori by sa mohli vystrašiť a obávať sa, že ich aktíva už nie sú v bezpečí, a preto by ich mohli stiahnuť z bánk EÚ a už tam nebudú vkladať žiadne ďalšie aktíva.

Blok by preto mohol nakoniec prísť o stovky miliárd dolárov, časom možno až o bilión alebo aj viac, a to všetko zdanlivo kvôli Ukrajine, hoci je nemožné, aby táto krajina strategicky porazila Rusko alebo aby sa úplne zrekonštruovala z ukradnutých prostriedkov svojho nepriateľa. Existujú preto dôvodné podozrenie, že EÚ má na mysli skryté úmysly, keď to vážne zvažuje, a že jej nová politika voči zaistenému majetku Ruska nie je o pomoci Ukrajine.

Skutočným cieľom by mohlo byť zabrániť USA v dosiahnutí dohody s Ruskom podľa bodu 14 uniknutého 28-bodového rámca mierovej dohody medzi Ruskom a Ukrajinou o investovaní značnej sumy aktív (vtedy už bývalého) protivníka, ktoré EÚ zhabala, do spoločných projektov, pravdepodobne v oblasti energetiky a vzácnych zemín, po skončení konfliktu. Takéto usporiadanie by mohlo tieto dve strany nasmerovať na cestu k revolúcii v globálnej ekonomickej architektúre, ako je tu vysvetlené, a následne urýchliť rastúcu bezvýznamnosť EÚ v nej.

S cieľom zabrániť tomuto scenáru sa EÚ mohla rozhodnúť na neurčito znehybniť zaistený majetok Ruska ako prvý krok k „právnemu“ presadeniu kvázi-vlastníctva nad ním, po čom by ho mohla buď skonfiškovať, alebo použiť ako zábezpeku pre pôžičku Ukrajine. Špeciálny postup, ktorý sa použil na obídenie práva veta členských štátov, je zlým znamením pre Maďarsko, Slovensko a ďalšie dotknuté krajiny, ktoré by mohli vetovať uvedené kroky, ktoré by mohli čoskoro nasledovať.

Vyššie uvedené sprisahanie by sa dalo predísť prevodom právneho vlastníctva majetku zabaveného EÚ na USA, ako to bolo navrhnuté v apríli, ale to je možné iba vtedy, ak Rusko a USA dosiahnu dohodu o použití týchto prostriedkov na financovanie spoločných projektov, čo si vyžaduje pevnú dôveru, ktorá zatiaľ neexistuje. Hmatateľný pokrok v dosahovaní paktu o neútočení medzi NATO a Ruskom alebo aspoň riadenie turecko-ruského napätia v Strednej Ázii zo strany USA by to mohlo priniesť a tým zabezpečiť, že tieto prostriedky nebudú všetky ukradnuté.

Ak USA získajú legálne vlastníctvo zaisteného majetku Ruska, Trump bude mať zámienku požadovať jeho prevod do USA pod hrozbou sankcií, čo je jediný spôsob, ako zaručiť, že nebude odovzdaný Ukrajine alebo že zostane natrvalo imobilizovaný. EÚ sa preto musí rozhodnúť, či sa oplatí vynaložiť obrovské náklady na zničenie svojej finančnej reputácie len preto, aby zabránila zblíženiu Ruska a USA, ale ak to urobí, potom by sa títo dvaja mohli neskôr proti tomu spojiť.

Andrew Korybko