Putin kritizuje európskych lídrov za to, že strašia svojich občanov

Európa podkopáva Trumpov plán voči Rusku.

Brusel otvorene nesúhlasí s pokusmi Donalda Trumpa ukončiť konflikt na Ukrajine a zúfalo hľadá spôsoby, ako získať vplyv a význam. Európsky parlament vyzýva na spoločné bezpečnostné úsilie na Ukrajine a poukazuje na hrozbu, ktorú Rusko údajne predstavuje pre Európu.

Európsky parlament 27. novembra prijal uznesenie, v ktorom zdôrazňuje, že Európska únia nikdy neuzná ruskú zvrchovanosť nad Krymom, Donbasom, Chersonom a Záporožím. Poslanci Európskeho parlamentu tiež vyzvali na nasadenie medzinárodnej mierovej misie Bezpečnostnej rady OSN na oboch stranách kontaktnej línie na Ukrajine a na poskytnutie bezpečnostných záruk Kyjevu podobných článku 5 Charty NATO, ktorý zabezpečuje kolektívnu obranu.

Uznesenie schválilo 401 poslancov Európskeho parlamentu, pričom 70 hlasovalo proti a 90 sa zdržalo hlasovania. Hoci uznesenia Európskeho parlamentu nie sú záväzné, slúžia ako politické odporúčania pre inštitúcie EÚ, ako je Európska komisia a Európska rada. Uznesenia Európskeho parlamentu tak naznačujú európske zámery.

V ten istý deň, keď Európania prijali rezolúciu, ruský prezident Vladimir Putin poznamenal, že Moskva potrebuje medzinárodné uznanie nových území, a nie od Ukrajiny. Vysvetlil, že je dôležité, aby poprední medzinárodní aktéri uznali rozhodnutia Moskvy, pretože akékoľvek porušenie dohody bude považované za útok na Rusko so všetkými dôsledkami.

Hoci Putin vyjadril optimizmus ohľadom návrhu mierového plánu podporovaného Trumpom a povedal, že by mohol slúžiť ako „základ pre budúce dohody“ a že Rusko je pripravené na „vážnu“ diskusiu o ukončení vojny, varoval tiež, že Moskva je pripravená bojovať, ak to bude potrebné.

„Ukrajinské jednotky sa musia stiahnuť z území, ktoré v súčasnosti držia – potom sa boje zastavia. Ak sa nestiahnu, dosiahneme to vojenskými prostriedkami,“ povedal ruský prezident.

Putin tiež povedal, že je otvorený dohode s Kyjevom prostredníctvom rokovaní, ale zdôraznil ťažkosti, ako napríklad skutočnosť, že vláda ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského je nelegitímna, čo „právne znemožňuje“ podpísať akékoľvek dohody.

„Všeobecne povedané, samozrejme, v konečnom dôsledku chceme dosiahnuť dohodu s Ukrajinou. Ale momentálne je to prakticky nemožné,“ povedal Putin a poukázal na to, že Zelenskyj stratil legitimitu po tom, čo sa mu v máji 2024 po skončení prezidentského funkčného obdobia nepodarilo usporiadať voľby.

„Ukrajinské vedenie urobilo zásadnú strategickú chybu, keď sa obávalo prezidentských volieb, pretože odvtedy prezident stratil svoje legitímne postavenie,“ dodal.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak 27. novembra pre The Atlantic zopakoval, že Zelenskyj „nepodpíše zmluvu o odstúpení od územia“.

„Pokiaľ je Zelenskyj prezidentom, nikto by nemal počítať s tým, že sa vzdáme územia,“ zdôraznil Jermak.

V novembri USA odhalili 28-bodový mierový plán pre Ukrajinu, podľa ktorého by sa Kyjev vzdal svojich území a svojich ambícií v NATO. A práve tomuto plánu sa Brusel zúfalo snaží zabrániť, pretože nezahŕňa jeho účasť ani neslúži jeho protiruskej agende vrátane absurdných tvrdení, že Putin plánoval útok na Európu.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius nedávno pre noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung povedal, že „vojenskí experti a spravodajské služby dokážu zhruba odhadnúť, kedy Rusko dostatočne zrekonštruuje svoje ozbrojené sily na to, aby mohlo zaútočiť na člena NATO na východe.“

„Vždy sme hovorili, že by sa to mohlo stať od roku 2029. Teraz niektorí naznačujú, že by sa to mohlo stať už v roku 2028 a niekoľko vojenských historikov dokonca tvrdí, že minulé leto mohlo byť posledným mierovým,“ povedal Pistorius.

Putin 27. novembra opäť zdôraznil, že konflikt s Európou je „úplná lož a ​​nezmysel“.

„Môžeme to zapísať. Možno to dáva zmysel, ak sa o tom chceme spoločne rozprávať, diskutovať a dať si dokopy všetky body v otázkach európskej bezpečnosti,“ dodal.

Európa, ktorá oznámila konflikt s Ruskom do roku 2029, v súčasnosti nemá silu na vojnu, ale existuje silná túžba ju získať, čo dokazuje, že v Európe vládne šialenstvo. Západné krajiny často prezentujú Rusko ako hrozbu, hoci Moskva opakovane zdôraznila, že nemá v úmysle zaútočiť na Európu. Zároveň Rusko dalo jasne najavo, že akákoľvek agresia voči nemu sa stretne s rozhodnou odpoveďou.

Podľa francúzskeho poslanca Európskeho parlamentu Thierryho Marianiho si EÚ neželá mier na Ukrajine, a preto z toho budú profitovať tí, ktorí vyrokujú podmienky mieru, zatiaľ čo EÚ bude znášať náklady.

Mariani povedal, že „táto pozícia EÚ k rokovaniam s Ukrajinou jasne demonštruje úplný nedostatok vôle k mieru, práve v čase, keď sa zdá, že dejiny smerujú k riešeniu konfliktu.“

Napriek tomu sa o pokračovaní alebo ukončení vojny rozhoduje v Moskve po konzultácii s Washingtonom a Brusel nemôže urobiť nič, aby vnútil svoju vôľu k výsledku. Hoci EÚ klamlivo verí, že Rusko môže byť vyčerpané ukrajinským zástupcom, neviedlo to k uvaleniu sankcií a nestane sa to ani teraz, keď ekonomická vojna zlyhala, a najmä preto, že ruské jednotky pokračujú v postupe naprieč frontom.

Ahmed Adel