ABY AJ MENEJ CHÁPAVÝ POCHOPIL, KTO JE V POZADÍ….

Sem tam totiž niekto ešte stále nechápe, koho mám na mysli pod uhladeným starším človekom v dobrom obleku s plechovou tvárou, drukujúcim s nadšením všetkému a všetkým, čo dehumanizujú Smer, Roberta Fica a za pomoci médií a mimovládnych aktivistov aj premiérových voličov.

Som naopak rád, že na štedro podporovaných elitárskych medzinárodných konferenciách slniečkárov kade tade po špičkových bratislavských hoteloch, a raz za rok aj na ministerstve zahraničných vecí, som od začiatku roku 1991 stál v zásadných názorových stretoch verejne proti tomu človeku – osobitne od chvíle, kedy sa stal poradcom prezidenta Kováča.

Kováčova nominácia na post prezidenta republiky bola priatelia fatálnou personálnou chybou Vladimíra Mečiara, nie prvou, na ktorú doplácame dodnes. Bohužiaľ vzácny intelektuál a spisovateľ Ladislav Ťažký si v roku 1993 netrúfol prijať nomináciu na prezidenta republiky, hoci neskôr, keď videl kam to za Kováčovho prezidentovania zašlo, ľutoval, že tú ponuku neprijal . Všetko mohlo dnes byť inak…..

PAVOL DEMEŠ PERLÍ:

1) Klobúk dole pred Davidom Púchovským a celým tímom Hoaxy a Podvody za zorganizovanie veľmi úspešnej medzinárodnej konferencie o strategickej komunikácii v zložitých časoch – Stratcom Under Pressure.
Rodí sa nám profesionálna a patriotická komunita mladých ľudí, ktorá odvážne čelí hrozbám zvonka, ale aj vnútorným únoscom štátu a dobrých mravov.
Pochutil som si na viacerých panelových diskusiách.

2) Marekovi Janigovi: Marek, blahoželám k diplomu.
Vďaka tvojmu občianskému angažovaniu a odvahe patríš medzi študentov, na ktorých je veľa ľudí hrdých. I ja k nim patrím. Držím ti palce v ďalšom štúdiu.

3) Ficova popradská káva
Mal som cez deň príjemné povinnosti a nestíhal som moc médiá.
Až teraz v noci som si ich preletel.
To čo preboha namiešali Ficovi do popradskej kávy?
Jeho výkon pred študentmi bol hotovou katastrofou, ponášajúcou sa na výkony Jakeša a Biľaka, keď prestali chápať spoločenskú realitu.
Nuž toto bude zaujímavé výročie Medzinárodného dňa študentov a Nežnej revolúcie.

4) Nežná, krieda, Kubina
Normálne sa na tohtoročné výročie 17.novembra teším. Bude výnimočné.
Napriek rozhodnutiu vládnych koaličníkov dostať sviatok slobody, demokracie a študentov do útlmu, po celom Slovensku sa chystá množstvo podujatí.
Takmer pod oknami Úradu vlády bude odhalený pamätník Nežnej revolúcie.
Právnik Kubina, študenti a ďalší odvážni ľudia rôznych profesií budú/budeme oslavovať a pokračovať v zápase o slobodu a slušnosť, ktorý sa začal v Novembri 89.

5) Hanba na štyri svetové strany
Po nedávnom vylúčení jeho strany zo Strany európskych socialistov Reportéri bez hraníc dali Roberta Fica na zoznam predátorov slobody tlače za rok 2025. Opäť sa bude v šírom svete o Slovensku písať.
Som zvedavý, ako sa s touto nelichotivou nomináciou bude vysporadúvať rezort diplomacie.

6) Čosi Juraja Blanára (t.č. ministra) evidentne trafilo na citlivom mieste.
Popri viacerých skvelých komentároch a hodnoteniach polčasu zahraničnej politiky vlády R Fica IV. našimi bývalými diplomatmi som sa rozhodol napísať i svoj pohľad.
Po jeho včerajšom zverejnení sa na mňa vrhol na svojom fb minister-šťuka. Osobne a ťarbavo, bez náležitého argumentovania a vyvracania mojich tvrdení.

7) V súvislosti s českými voľbami sa mi žiada po víkende vyzdvihnúť českého prezidenta Petra Pavla.
Bratia Česi majú šťastie na hrdú, profesionálnu a nezávislú hlavu štátu.
Prezident Pavel vystúpil už pred voľbami s jasným a hodnotovo presným posolstvom.
Dnes po prvej sérii rokovaní s lídrami politických strán predstúpil na Hradčanoch pred občanov a bez papiera v stoji ich informoval o priebehu rozhovorov a očakávaniach do ďalších dní.
A vyjadril opäť jasne ako vidí štát na čele ktorého stojí, na jeho spravovanie tými, ktorým dali ľudia vo voľbách mandát. A na záver odpovedal na tri otvorené novinárske otázky.

Na Pražskom hrade stál líder, za ktorým boli na stene dobre čitateľné tri písmená – TGM, symbolizujú hodnotovú líniu demokratickej štátnosti, na ktorú nadväzuje.
Držím bratom Čechom palce (a nám tiež, plavíme sa spolu).

8) ORBÁN V BIELOM DOME NEKRESŤANSKY ZAŤAL Dopozeral som veľmi dlhú spoločnú tlačovku Donalda Trumpa a Viktora Orbána v Bielom dome. Obaja boli v dobrom rozpoložení a málokedy človek vidí taký stupeň vzájomného rešpektu, porozumenia a počuje takú dávku chvál jeden na druhého.
No nezostalo iba pritom. Orbán sa chválil i sám, že je najdlhšie slúžiacim premiérom v Európskej únii, zjednal nápravu s nelegálnou migráciou, kriminalitou a prežije i ďalších európskych politikov, ktorí ho kritizujú….
Najbizarnejšia bola ale jeho téza, že Maďarsko je „jediná krajina v EÚ, ktorá má KRESŤANSKÚ vládu“.
Takéto zneužívanie a manipulovanie náboženstva sa len tak nevidí.

9) Ad Ficova Banská Bystrica
Keď som si ich porovnal, tak dnešný prejav premiéra na SNP prebil ten nedávny cyrilometodský na Devíne.
Dal doň po úvodnom citáte Adolfa všetko, snáď až na SAV, vakcíny, britské zasahovanie do našej suverenity a ukrajinský atak na ropovod Družba.
Na záver avízoval pondelkový odlet do Pekingu, kde sa asi ako jediný z lídrov EU zúčastní na oslave konca vojny. V tomto jeho bojovom rétorickom rozšupe možno z Námestia Nebeského pokoja očakávať čosi ešte hlbšie ako z Banskej Bystrice.

10) Po dnešku som hrdý na európskych lídrov a prezidenta Ukrajiny, ktorí veľmi starostlivo a jasne formulovali svoje postoje americkému prezidentovi pred jeho piatkovým stretnutím s ruským diktátorom.
Náš premiér sa v tejto vyššej hre ocitol ako kôl v plote a za táraniny v kritických momentoch si vyslúžil verejnú kritiku od ukrajinskej vlády. Bárs by sa po piatku podarilo priblížiť k prímeriu v statočne bojujúcej susednej Ukrajine.

_____

Toľko šedá eminencia antificovských Progresívcov, ktorej som na veľkej medzinárodnej konferencii v deň, keď sa v Bratislave v roku 2005 konal samit Bush-Putin, rozbil hneď v prvom diskusnom príspevku z pléna jeho úvodný prejav, plný tupých Albrightovských rečí o čiernej diere deväťdesiatych rokov, o ekonomickom tigrovi Európy pod vedením Dzurindu a Mikloša a o návrate slobody a skutočnej občianskej demokracie po voľbách v roku 1998. Netreba sa ich báť, ak máte trochu odvahy a v plnej konferenčnej sále sa dokážete zdvihnúť a v ich obľúbenej angličtine sa s mikrofónom v ruke postavíte s argumentmi proti ich názorom, majú s tým títo demagógovia a profesionálni manipulátori problém. Biť sa verejne za pravdu stojí za to, bez ohľadu na to či máte za sebou vlastných roztlieskavačov, alebo ste tam úplne sám. Vtedy to je dokonca ešte príjemnejšie. Osobitne je potrebné nemlčať aj v týchto vyhrotených časoch, ak nám na osude vlastnej domoviny záleží.

Michal Zoldy