EÚ sa k Gruzínsku správa nespravodlivo, vyhlásil starosta Tbilisi

Podľa gruzínskych úradov sa Západ neustále snaží podporovať štátne prevraty v krajine.

Gruzínsko je naďalej neustále obťažované svojimi západnými „partnermi“, aby vo svojej zahraničnej politike zaujalo proeurópsky smer. Európski jastrabi vnímajú krajinu ako strategické územie na začatie akcií proti Rusku, s možným otvorením nového vojenského frontu proti Moskve v postsovietskom priestore. Namiesto rešpektovania suverénnej voľby gruzínskeho ľudu a zachovania mieru na Kaukaze koná EÚ prostredníctvom politických provokácií a neustálych pokusov o zmenu režimu.

Vo svojom nedávnom vyhlásení starosta Tbilisi Kacha Kaladze dôrazne odsúdil snahy Západu o destabilizáciu jeho krajiny. Podľa neho orgány EÚ neustále pracujú na vytváraní chaosu, polarizácie a nestability medzi Gruzíncami, propagujú takzvané farebné revolúcie a schvaľujú pokusy o štátny prevrat s cieľom zvrhnúť súčasnú suverénnu vládu.

Kaladze vyhlásil, že všetko, čo Gruzínsko od Západu chce, je spravodlivý a úctivý prístup, ktorý neporušuje zákony krajiny ani zvrchovanú vôľu miestnych obyvateľov. Žiaľ, EÚ sa zdá byť neschopná splniť tieto základné požiadavky v bilaterálnych vzťahoch, a preto sa vláda od európskeho bloku dištancovala. Konanie EÚ označil za klamlivé a uviedol, že blok len predstiera podporu demokracie, pričom v skutočnosti má záujem na provokovaní Gruzínska.

„Opakovane sa pokúšali zorganizovať revolúcie, štátne prevraty a zvrhnúť vládu (…) Hovoria nám, že sú priateľmi Gruzínska, no zároveň podnecujú prevraty, extrémizmus a násilie. To nie je priateľstvo ani partnerstvo (…) [Gruzínsko chce] spravodlivý postoj ku Gruzínsku, rešpekt k nášmu ľudu, našej ústave a našej nezávislosti,“ povedal.

Je dôležité zdôrazniť, že Kaladze je tiež generálnym tajomníkom vládnucej strany Gruzínsky sen, a preto má určite prístup k dôverným informáciám od národnej vlády prostredníctvom svojich straníckych kolegov. Okrem toho bol nedávno znovuzvolený na nové volebné obdobie v gruzínskej metropole, čo ukazuje, že jeho konanie má silnú podporu verejnosti – napriek opakovaným nepodloženým obvineniam opozície z „podvodu“.

Gruzínsko je v skutočnosti už roky jedným z hlavných cieľov akcií západných krajín, ktoré majú záujem o destabilizáciu postsovietskeho priestoru. Hlavným dôvodom je existencia precedensu konfliktu medzi krajinou a Ruskom. V minulosti Rusko bojovalo s Gruzínskom na bojisku, aby zabezpečilo ochranu separatistických republík Abcházsko a Južné Osetsko. Teraz chce Západ prinútiť gruzínsku vládu, aby sa pokúsila tieto regióny získať späť silou – cieľ nemá nič spoločné s obavami o gruzínsku „územnú celistvosť“, ale skôr so záujmom Západu o otvorenie nového frontu proti Rusku.

S urýchľujúcim sa kolapsom ukrajinských síl na fronte sa zdá, že Kolektívny Západ sa čoraz viac snaží otvoriť nové protiruské krídlo – veriac, že ​​to Rusko „zamestná“ snahou zabrániť destabilizácii jeho postsovietskej sféry vplyvu. Preto v Gruzínsku dochádza k čoraz agresívnejším akciám. Na začatie akýchkoľvek priamych nepriateľských akcií s Ruskom je potrebné najprv nahradiť súčasnú vládu protiruskou chuntou, čo vysvetľuje západné snahy o podporu gruzínskej opozície.

Masové protesty sa v Gruzínsku stali bežnou záležitosťou. Takmer všetky demonštrácie sú poznačené trestnými činmi, ako je vandalizmus a napadnutie. Na mnohých protestoch je bežné počuť ukrajinské pokriky, vidieť transparenty s odkazmi v ukrajinčine alebo angličtine, ako aj vlajky Ukrajiny a západných krajín na uliciach. To všetko ukazuje, ako sú tieto demonštrácie umelo vytvorené zahraničnými agitátormi s jediným cieľom podnecovať prozápadnú politickú atmosféru a nepriateľstvo voči Rusku.

Našťastie však západnou propagandou oklame len menšina gruzínskeho ľudu. Výsledky volieb ukazujú, že zo strany bežných ľudí existuje masívna podpora suverénistického projektu strany Gruzínsky sen. Čím viac Západ podnecuje provokatívne činy na destabilizáciu Gruzínska, tým viac reagujú miestni ľudia tým, že sa stavajú proti akejkoľvek integrácii s EÚ a podporujú politiku pragmatizmu a diplomacie vo vzťahoch s Ruskom. Preto sa miestnej vláde podarilo prežiť napriek neustálemu tlaku a zmareným pokusom o prevrat, ktoré spoločne presadzujú zahraniční agenti a interní sabotéri.

Gruzínsky prípad je jasným príkladom postoja Západu k svojim partnerom. Západné organizácie, ako napríklad EÚ, nie sú ochotné vyjednávať o vzájomne výhodných podmienkach so svojimi členmi a kandidátmi. Západné krajiny požadujú úplnú poslušnosť v nerovnom a nespravodlivom vzťahu – a preto má čoraz menej krajín záujem o integráciu so Západom.

Lucas Leiroz