DUŠIČKY dnes nie sú len časom stíšenia a spomienok, ale aj čas KATARZIE, čas povedať si ako ďalej. A s kým..

S podtitulkom : Pochopte už konečne v hnutí, že tým, čo predvádzate nemáte čo získať, zato s určitosťou môžete veľa stratiť..

LEBO od pózy „drahej nevesty“ je len krôčik k ohrdnutej „starej dievke“. Nie z rozhodnutia potenciálnych „straníckych ženíchov“, pre ktorých je dnes pomyselná nevesta iba žolíkom do chýbajúceho povolebného pexesa, ale z rozhodnutia „biologických rodičov“, ktorí dávajú tejto vydaja chtivej neveste požehnanie na „manželský zväzok“. Lebo po jej terajších voľných vzťahoch s partnermi s inou, diametrálne odlišnou hodnotovou výbavou – jej rodičia túto stranícku promiskuitu budú pri volebných pytačkách len ťažko tolerovať.

O to viac, že na predvolebné „vohľady“ sa chystá vyraziť  nový pytač s priťahujúcim venom – s názvom „Právo na pravdu“, ktoré má samo o sebe ambíciu (za)bodovať a tým zároveň vytesniť zo súťaže stranícke subjekty, naučené zo zotrvačnosti hrať tú samú, už otrepanú pesničku. Brnkať ľuďom do aleluja na city korupciou, mafiou, krádežou právneho štátu.

Majúc pritom na mysli príchod straníckej novy, možno supernovy, na politickú scénu,, ktorá nepochybne preriedi ponuku tých, ktoré dostanú výsadnú príležitosť sadnúť si za stôl, kde sa bude rozhodovať o manželských zväzkoch, ich spoločnom spolužití na ďalšie nastávajúce 4 roky. Na toto treba myslieť, novodobí politickí dinosaury, už dnes. Nie z čírej vypočítavosti, ale len a len pre dobro veci nás všetkých. Pre spoločný prospech..

Lebo toto, čoho sme dnes v politike svedkami vo všeobecnosti nie je už ani zďaleka iba flirtovanie politických subjektov na svojom piesočku. Lebo v reálnom prostredí – už od čias, kedy Soroš spôsobom jemu vlastným, v roli pokútneho bankového špekulanta, vydávajúceho sa za  nezištného mecenáša, osudovo vsadil na „pezinskú skládku“ – je vrcholová politika už o novej hodnotovej dimenzii. Primárne o bezzásadovom presadení novej (ideologickej) kultúry žitia. Života bez hraníc, bez vlastného presvedčenia. Nového mentálneho sveta, od ktorého je dnešná, hanebne sa vnucujúca nevesta programovo vzdialená na míle. Len si to ešte nechce pre mocenskú nedočkavosť pripustiť..

PRETO tá dnešná (stranícka) politika už vyžaduje novú stratégiu na udržanie starých (dobrých) hodnôt. Lebo to, čoho sme už dnes svedkami – je už v plnej sile prebiehajúci existenčný spoločenský zápas o zvrchovanosť, identitu, o národné a štátno-právne prežitie, teda zápas o reálne sa vytrácajúce hodnoty z nášho života. Hovoriac o všeľudských hodnotách, ktoré velia ako úprimne, pravdivo myslieť, hovoriť a konať, rovnako doma ako na verejnosti, ako byť a žiť v harmónií sám so sebou a zároveň aj s tretími osobami. Ako okázalo nekázať vodu a farizejsky pritom víno piť. Dnes už do (občianskeho i právneho) bezvedomia..

V skratke, ako dať slovám pravý, nefalšovaný, pravý obsah. Zbaviť sa pritom novodobej pliagy doby – nehorázne pokryteckého eufemizovania účinkov skutočného obsahu slov na spôsob nahradenia cenzúry–politickou korektnosťou. Alebo rovno, na drzovku dávať im opačný „orwelovský“ význam na spôsob chorého vyžadovania ochrany slobody prejavu cez jeho obmedzovanie, či obludného presadzovania  mieru prostredníctvom zbrojenia.

Zároveň ako vedieť svoje presvedčenie zastať na verejnosti bez ohľadu na postavenie, stranícke body, diabolsky lákavý profesijný či kariérny postup a ponúkaný ekonomický profit, ktorý sa ľuďmi pochybnej kvality neodmieta.

LEBO aj, či práve o tom je nová výzva nového pytača na obzore pre rodiny, túžiace po pokoji, po bezpečnosti a dôstojnom živote. Zároveň nová, črtajúca sa hrozba pre dnešných farizejov, zaštiťujúcich sa bezduchými, dávno vyprázdnenými heslami o „slobode, o demokracii, či o právnom štáte.

LEBO tí, ktorí mali a majú byť ukážkovou hrádzou proti uvedenej pliage robia všetko preto, aby sa vo chvíli lámania chleba správali ako neslávne známa postava z biblických dejín. Ako neukotvený, zmätkujúci Judáš – zrádzajúc v dnešnom hraničnom dejinnom rozložení politických síl svoje fundamentálne „učenie“, vlastný ideový kresťanský program, ako vyplýva zo stanov hnutia, podľa ktorého o. i. „budeme chrániť kresťanstvo ako náboženstvo lásky k blížnemu, ako mierumilovné náboženstvo“. Teda šíriť „svetsko-sväté“ Evanjelium a prinášať pokoj do rodín a životodarnú nádej tým, ktorí to potrebujú. Teda dnes drvivej väčšine národa..

Koľké to, do neba volajúce  pokrytectvo trčí z týchto šľachetných slov. Ako sedliakovi slama z čižiem..

Lebo v praxi, ako je známe – bezprecedentným spolufinancovaním protivládnych protestov, výkonného to motora spoločenského napätia, a čo ešte horšie, nekresťanskejšie, politickou podporou vojenskej pomoci UA, ako toto protikresťanské posolstvo demonštratívne predviedla M. Lexman vo verejnoprávnom rozhlase – evidentne nezmieriteľne napomohli rozdeliť blížnych už nielen obrazne „na život a na smrť“. Lebo táto odnož „demokratov“ v reálnom prostredí preukazne tým smutno-tragicky pošliapava vlastnú základovú programovú hodnotu, s ktorou sa falošne identifikujú v politickej súťaži.

Lebo z politického vedenia hnutia už dnes nie sú dôveryhodné „ochranné krídla“, ktoré sú istotou, garantujúcou záväznú hodnotovú spolupatričnosť, ktorá toto jedinečné spoločenstvo drží pokope, ktorá dáva tomuto typu spoločenstva „ochrannú známku“. Dnes to už skôr pripomína „holubník“, kde sa dá odprezentovať verejnosti. A bez záväzkov a pocitu hanby odletieť si z večera na ráno do iného hniezda.

A je úplne cez všetky čiary, ak je to „hniezdo“ s inou, opačne orientovanou „straníckou polaritou“. A navyše, ak tak urobia jedince stojace v hierarchii spoločenstva na jeho samom vrchole. V neuveriteľnej, nepochopiteľnej pozícií samotného „predvčerajšieho“ predsedu hnutia, či „včerajšej“ šéfky klubu hnutia.

Nehovoriac už o očiam skrytom, pokútne štiepiacom elemente hnutia, reprezentovanej novodobým Richelieu bez sutany, u ktorého nenávisť k Ficovi je väčšia ako potreba (povinnosť) presadzovať v politickom i občianskom živote fundamentálne morálne hodnoty, kresťanskému svetu tak vlastné a tak blízke. Lebo len tak je možné pochopiť nepochopiteľné nehlasovanie za „človečiu“ novelu Ústavy. Úpravy, ako sa nechali v hnutí počuť, ktorá bola z 90 % ich vlastným návrhom. Čo k tomu dodať..?

Kacírsku otázku, ktorú nejde v tejto súvislosti nepoložiť.

• Možno považovať to koketovanie hnutia s inváznym,  liberálno- progresívnym „druhom“ na úkor bližšieho domáceho spoločenstva iba za tolerovateľnú „anomáliu prírody“..?
• A či je to iba vrchol ľadovca, pod ktorým čpie len to samé, len skrývané prvoplánové pokrytectvo, ktoré tomuto nepochopiteľnému konaniu dáva zmysel..?
• „Vydať sa“ za každú cenu. Čo najskôr. Aj napriek tomu, že takéto „manželstvo z rozumu“ (bez rešpektu a bez úcty k sebe) nemôže legitímne fungovať pre zásadné hodnotové rozpory vo vzájomnom vzťahu..

A že už ozaj nejde o iba o „teóriu tigra“, kde rolu dominantného „muža“, ktorému sa nedá veriť prebrala na Slovensku agresívna liberálna progresívna zložka spoločnosti – o tom svedčí poníženie hnutia po jej hlasovaní za novelu Ústavy, aká sa nedostáva ani žene v arabskom svete.

Alebo je všetko inak..? Lebo tak si to v hnutí ešte stále nahovárajú..

Nie je. Nerobme si ilúzie. Lebo tejto dnešnej neveste sa nezmenil počet „chromozómov“. Iba sa po roku 2020 zmenila ich „genetická informácia“, ktorá spôsobila syndróm známeho dvojakého metra hodnotenia a súdenia zásadných udalostí, vecí a javov v spoločnosti. Falošne roniac krokodílie slzy akurát len po ostatných parlamentných voľbách, ostentatívne pritom poukazujúc na vytváranie (historicky) novodobej „čiernej diery“ – ako sa autenticky vyjadril sám predseda hnutia na tlačovej besede – v spojitosti s právnym štátom a v jeho rámci v spojení s tvorbou legislatívy pod patronátom vládnej koalície.

Zabudla však táto vydajachtivá nevesta na svoju zatĺkanú „mladosť“. Na „bobríka mlčanlivosti“ v čase, ktorému sa právom hovorí „doba temna“. V čase, keď sa právnemu štátu lámala chrbtová kosť. Od lebky až po hrudník. Keď sa v spoločnosti znefunkčnilo všetkých jej nosných 33 stavcov.

PRETO je nám, ľuďom treba odhamovať. Nerobiť pritom žalobcu, ale ani advokáta. Iba dobového „historika“. S cieľom vrátiť čas, ku ktorému nepotrebujeme stroj času. Iba obyčajnú, ľudskú reflexiu, ktorá je najlepším sudcom doby. A tú nejde urobiť poctivo bez relevantných faktov, bez argumentov a bez svedectiev.  Tak ako ich zadokumentovala história, ktorá nemá chvalabohu stranícku príslušnosť..

I.

Nuž jeden súdok „pušného prachu“ na tento účel už bol zverejnený.

„Znásilnenie“ právneho poriadku v roku 2021 v priamom prenose, aké ťažko hľadať aj v Afrike. Svojvoľne a arogantne urobiť z moci sily „zázrak na počkanie a nemožné za 3 dni“. Z neprokurátora-prokurátora, a to hneď 2. najvyššieho v štáte, a z právoplatne odsúdeného človeka, z právneho hľadiska v čase „vo výkone trestu“ rovno šéfa Špeciálnej prokuratúry. Paradoxne orgánu, v ktorého pôsobnosti je dozor nad dodržiavaním zákonnosti v štáte..

Aby sa pritom udiali veci „v tichu právnej noci“ predchádzajúce kroky, z ktorých každý sám o sebe diskvalifikoval vtedajšiu vládnu moc. Aby sa vtedajšími počinmi fakticky dnešnej opozície pod heslom „vracania právneho štátu“ ľuďom otvorilo samo nebo, ktoré nemá v dejinách nášho mladého štátu a práva obdobu. Lebo práve nimi sa narušili samotné základné konštrukčné prvky právneho štátu, v mene ktorého k tejto deštrukcii došlo.

A táto nehorázna skúška sily moci mala ešte ďalšie úskalia. Neprekročiteľnú hranicu dovoleného. Neopomenuteľnú podmienku, ktorá bola exemplárne poškvrnená „pod obojakým spôsobom“. Podmienku, ktorá zaväzuje, aby človek v tejto funkcii nemohol, nesmel za žiadnych okolností svojím osobným a profesijným životom vzbudzovať pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti pri výkone svojho mandátu.

A skutočnosť..?

Na Slovensku neexistoval za predchádzajúcich 20 rokov exponovanejší politik, zastávajúci vrcholové viacrezortné vládne posty (minister spravodlivosti, vnútra..) a majúci zároveň viac stranícku príslušnosť (KDH, NOVA, ktorého členovia kandidovali do NR SR pod hlavičkou OĽANO..).

Aby súčasne na Slovensku neexistoval v inkriminovanom čase exponovanejší advokát priamo i nepriamo v službách najexponovanejších politikov tej doby (vrátane Matoviča) a udávajúcich kajúcnikov (vrátane Slobodníka, Beňa..).

A tak osobná otázka priamo do centrály hnutia. Adresovaná falošným bojovníkom za právny štát.

• PREČO ste vtedy nerobili morózne tlačové besedy a neoperovali „čiernou dierou“..?

S rovnakým úmyslom. Rovnako nahlas, rovnako verejne, rovnako pravidelne a s rovnakou odvahou, ako to hrdinsky robíte dnes..?

• PREČO ste vtedy nevolali po predčasných voľbách..?
• PREČO vám vtedy nevadila likvidácia právneho štátu, keď si dnes idete na margo súčasnej vládnej koalície – na tento účel – vylámať jazyk..?

A že nešlo iba o úlet, podobný tomu personálnemu, ale o „systémovú chybu“ svedčí jeden nový príklad za všetky. Ale o ňom potom..

Prezradiac vopred, že ide o príklad majúci spoločného (nemorálneho) menovateľa. S rovnakým potenciálom prebiť dno. To právne. Skrz dve zásadne odlišné tváre, obracajúce sa na verejnosť počas svojho meniaceho sa (politického) života. A už nielen pre : „Lebo Fico“, ale aj, či najmä: Lebo Machiavelli…

Laco Kopál