O JEDNEJ „POMLČKE“, KTORÚ NEMOŽNO OBÍSŤ MLČANÍM

Bývalý český prezident Václav Klaus nezostal nič dlžný svojej povesti a na včerajšom zhromaždení k výročiu vzniku ČSR zdôraznil, že si pri písaní svojho prejavu dal záležať na tom, aby „Československo“ písal bez pomlčky. Vraj preto, lebo vždy, keď sa tak robilo (1938, 1992), bola republika v ohrození alebo pred rozpadom…

To, čo vyzerá ako intelektuálna provokácia, je u Václava Klausa zvyčajne iba arogancia, ktorá zakrýva jeho duševnú plešinu. Poďme si teda zopakovať fakty.

V prvom rade to, o čom hovoríme, nie je a nikdy nebola „pomlčka“, ale spojovník. Rozdiel je v tom, že spojovník sa píše bez medzery medzi slovami – ale to je učivo základnej školy pre ôsmy ročník.

Po druhé, nie je pravdou, že Česko-Slovensko alebo česko-slovenský sa písalo iba v časoch, keď bola republika v ohrození. V skutočnosti sa tento názov používal vždy, keď do toho mohli hovoriť Slováci, prakticky od začiatku. Už v Martinskej deklarácii, ktorou sa slovenská politická reprezentácia prihlásila k vznikajúcemu spoločnému štátu, sa písal výraz „česko-slovenský“ dôsledne so spojovníkom. A, prirodzene, rovnako sa písala republika po vzniku slovenskej autonómie. Nesúvisí to s rozbitím prvej ČSR, ale s politickou emancipáciou Slovenska.

Po tretie, písanie Česko-Slovenska so spojovníkom je správne a logické nielen politicky, ale aj jazykovo. Iste by každý považoval za hlúpe, keby sa názov štátu uvádzal ako „Rakúskouhorsko“, a nie Rakúsko-Uhorsko, alebo „Švédskonórsko“, a nie Švédsko-nórska únia, „Poľskolitovsko“, a nie Poľsko-litovská únia.

Po štvrté, názov „Československo“ nie je žiadna milá tradícia, je to historický relikt čechoslovakizmu, ktorý sa pokúšal umelo zotrieť rozdiely medzi jednotlivými krajinami. Možno si Václav Klaus pripadá strašne cool, keď tvrdohlavo trvá na „Československu“, ale je to predovšetkým výraz arogancie, ignorancie a neúcty voči Slovensku. Žeby to nevedel pochopiť práve ten Václav Klaus, ktorý je taký precitlivený na neujednotený názov svojej vlasti v zahraničí – Čechy – Česká republika – Česko – Czechia?

A na záver pripomínam, že Česko-Slovensko sa nerozdelilo kvôli malichernému sporu o „pomlčku“, ale v dôsledku neschopnosti vtedajšej českej politickej reprezentácie pochopiť národno-emamcipačný proces Slovákov. Ten váš bol ukončený v roku 1918, ale ten náš ešte nebol zavŕšený. A treba zdôrazniť: bol súčasťou demokratizačného procesu po roku 1989, čo je úplne prirodzené, lebo aj národnostné menšiny sa začali okamžite hlásiť o svoje práva po uvoľnení politických pomerov v dôsledku Nežnej revolúcie.

Spojovník nie je výrazom trhania sa, ale rovnoprávnosti. Slovensko nie je a nikdy nebolo žiadnym prílepkom Česka, ani kolóniou „historických zemí“, čo je obzvlášť urážlivé vzhľadom na bohatú históriu Slovenska v rámci Uhorska. Už od Štúra sme mali vytýčené vlastné ciele. Dúfam, že sme si už tieto nedorozumenia konečne vysvetlili a že už viac nebudú kaziť naše jedinečné vzájomné vzťahy, na ktorých nielen mne osobne mimoriadne záleží. Napokon, za oveľa väčší problém ako to, že zmyslu našich dejín nerozumie časť českých politikov považujem to, že mu nerozumie ani výrazná časť slovenskej politickej reprezentácie. Ak si totiž nebudeme vážiť vlastné dejiny a vlastnú identitu, ťažko môžeme očakávať, že nás budú rešpektovať iní.

Eduard Chmelár