STRANA ŤIPOSU ČI STRANA VIDIEKA? ALEBO MAKÓA?

Poslanci subjektu, čo sa len nedávno premenoval na Stranu vidieka, predložili návrh novely zákona o hazarde. Cieľom úpravy je umožniť štátnemu Tiposu rozšíriť predmet podnikania o prevádzkovanie číselných a okamžitých lotérií.

Ak by zákon prešiel, dal by možnosť štátu prostredníctvom Tiposu prevádzkovať „výherné“ automaty v akejkoľvek obci aj bez povolenia lokálneho zastupiteľstva. Keď sa štát rozhodne zarábať, nemusí brať ohľad na nikoho.

Stávkovanie bolo, je a bude. Ak nebude legálne, bude ilegálne. Obe možnosti reprezentujú len dve tváre toho istého zla. Je vecou každej spoločnosti, pre akú z nich sa rozhodne.

Neprekvapilo by, ak by s návrhom rozšírenia štátneho podnikania v oblasti hazardu prišla strana libertariánov. Libertariáni síce neradi vidia, ak podniká štát, avšak rovnako neradi vidia, ak štát moralizuje okolo toho, aké voľby v živote robí jednotlivec. Preto si libertariáni nerobia ťažkú hlavu s tým, ak otec rodiny prehajdáka celú výplatu na hazard, pretože to považujú za jeho slobodné rozhodnutie, do ktorého nemá štát právo zasahovať.

Ale Strana vidieka? Voda, pôda, ľes?!

Je jasné, že Rudolf Huliak nie je žiaden agrárnik Hodžovho typu. Zrejme ani nevie, kto bol Milan Hodža. Hádam by však mohol vedieť, keďže robil richtára v Očovej, čo je a čo nie je slovenský vidiek a čo najviac potrebuje ako soľ. Kasína to rozhodne nebudú.

Lenže!

Fígeľ spočíva v niečom inom. Nie v morálke, nie v rozvoji vidieka, nie v plnení štátneho rozpočtu peniazmi, ktoré bude potrebné následne investovať do resocializácie závislých od stávkovania. Fígeľ je ukrytý v tom, kto bude v Tipose poverený zriaďovaním a riadením štátnych kasín, kto bude rozhodovať o investíciách a nákupoch automatov a inej techniky.

Inými slovami štátne kasína budú zrejme slúžiť aj na financovanie Strany vidieka a jej najbližšej volebnej kampane.

Avšak!

Každý trochu veci znalý vie, že nepísaným kráľom slovenského hazardu je odporný kajúcnik a profesionálny kriminálnik Lajo Makó. Všetci, čo sa v tomto biznise pohybujú, vedia, že je to on, kto riadi regulačný orgán, dozerajúci na hazard. Teda na každého branži, len na Laja nie. Nikto a nič sa vo svete slovenského hazardu nepohne bez odpornej kreatúry menom Makó. Áno, platilo to počas troch vlád Zuzany Čaputovej a platí to aj v ére Fico 4.0.

Ak ma zmysly neklamú, zákonodarná iniciatíva Strany vidieka je buď koordinovaná so zločincom Makóom, alebo nemá nádej na úspech. V prípade, že novela zákona o hazarde prejde, budeme vedieť, koľká bije. A koľko opäť cinkne Lajovi, na ktorého služby sa tak dojemne spoliehal aj Lipšicov gestapák Repa.

Peter Tóth