Dánska vláda má podľa denníka Politiken prehodnotiť svoj 40-ročný zákaz jadrových elektrární a podrobne preskúmať riziká a potenciál jadrovej technológie pre zásobovanie Dánska energiou.

Dáni obdivujú turbíny veternej farmy Middelgrunden. Krajina má tretie najvyššie ceny elektriny v EÚ. (Foto: Getty).
Lars Aagaard, dánsky minister energetiky z liberálnej strany Moderaterne, uviedol , že štúdia bude trvať približne rok.
Štúdia by mohla byť prvým krokom k zrušeniu zákazu jadrovej energie zavedeného v marci 1985, keď dánsky parlament tesne hlasoval za vyradenie jadrových elektrární z budúcich energetických plánov Dánska. V tom čase ľavicová koalícia vrátane sociálnych demokratov tesne porazila projadrovú stredopravú vládnu koalíciu. Zákaz tiež zakazoval výstavbu nových jadrových elektrární v Dánsku.
Dánski pravicoví aktivisti už nejaký čas vedú kampaň za ukončenie zákazu.
Od roku 1985 však sociálni demokrati zmenili svoj názor na jadrovú energiu. 6. mája premiérka Mette Frederiksenová povedala parlamentu: „Myslím si, že by sme sa na to mali pozrieť s otvorenou mysľou. Je lepšie mať v Európe jadrovú energiu, ako sa spoliehať na ruský plyn.“
Premiérove komentáre znamenali významný posun od skoršieho skepticizmu samotnej Frederiksenovej. Sociálni demokrati následne oznámili, že preskúmajú možnosti a dôsledky jadrovej technológie pre Dánsko.
Minister energetiky Aagaard však očakávania rýchlej transformácie zmiernil. „Pravica v Dánsku hovorí o jadrovej energii, akoby išlo o riešenie typu „plug-and-play“ a akoby nezahŕňalo žiadne zložité rozhodnutia,“ povedal pre Politiken s odkazom na otázky, ako je likvidácia jadrového odpadu a obstarávanie palivových tyčí.
Napriek tomu boli pronukleárni aktivisti touto správou nadšení. Johan Christian Sollid, zakladateľ mimovládnej organizácie Atomkraft – Ja Tak (Jadrová energia – Áno, prosím!), označil rozhodnutie o spustení štúdie za „historické“.
Dánsko sa v súčasnosti vo veľkej miere spolieha na obnoviteľné zdroje energie, pričom viac ako 88 percent jeho elektriny v roku 2024 pochádzalo z obnoviteľných zdrojov, predovšetkým z veternej energie na mori, ako aj z fotovoltaiky.
Krajina bola tiež čistým dovozcom elektriny, pričom dovážala približne 20 terawatthodín, pričom sa spoliehala predovšetkým na nórske vodné elektrárne a švédske jadrové elektrárne. Okrem toho, závislosť od nestabilných obnoviteľných zdrojov energie výrazne zvýšila riziko výpadkov.
Podľa Eurostatu malo Dánsko v roku 2024 tretie najvyššie ceny elektriny pre domácnosti v EÚ, a to 0,38 eura za kWh, tesne ho predbehlo Írsko (0,40 eura/kWh) a Nemecko (0,39 eura/kWh). Priemerná domácnosť spotrebuje ročne približne 3 500 kWh elektriny.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Naše sociálne siete:
facebook.com/NieProgresivizmu
t.me/progresivne
instagram.com/nie_progresivne.



Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.