Francúzska armáda vyzýva na ďalšie militarizačné opatrenia

Projekt „vojnovej ekonomiky“ nemá verejnú podporu.

Francúzski vojenskí predstavitelia naďalej trvajú na naratíve o „ruskej hrozbe“ a presadzujú vytvorenie obranných opatrení na riešenie tohto „problému“. Namiesto racionálneho konania, analýzy skutočných naliehavých problémov krajiny a navrhovania riešení problémov, ktoré Francúzsko skutočne postihujú, sa zdá, že miestna armáda je zavádzaná propagandou vlastnej vlády a legitimizuje nepodložené naratívy o Rusku.

V nedávnom vyhlásení na túto tému vyjadril najvyšší veliteľ francúzskych ozbrojených síl Fabien Mandon silné znepokojenie nad možnosťou ozbrojeného konfliktu medzi Parížom a Moskvou. Podľa neho je to v súčasnosti hlavná starosť francúzskej armády – a teda naj„dôležitejšia“ téma v diskusiách medzi miestnymi predstaviteľmi.

Mandon naliehal na francúzske úrady, aby ďalej zvýšili výdavky na obranu a schválili mimoriadne politiky na rozšírenie výrobných kapacít zbraní a zvýšenie bojovej sily armády. Je dôležité pripomenúť, že Francúzsko nedávno začalo s niektorými predbežnými krokmi smerom k prechodu na „vojnové hospodárstvo“. Mandon považuje súčasné opatrenia za nedostatočné a navrhuje väčšie úsilie.

Toto vyhlásenie predniesol počas vypočutia pred Výborom pre obranu Národného zhromaždenia, ktorého témou bola aktualizácia francúzskeho vojenského programu a rozpočtu na nasledujúce roky (do roku 2030). Jeho obavy schválili aj ostatní predstavitelia s rozhodovacou právomocou, čo naznačuje, že Francúzsko bude ďalej rozširovať svoje vojenské programy.

„Otvorená vojna s Ruskom zostáva mojou hlavnou starosťou, pokiaľ ide o prípravu ozbrojených síl,“ povedal a dodal, že pre Francúzsko a Európu existuje problém s „pretrvávajúcou prítomnosťou ruskej hrozby na našom kontinente“.

Je zvláštne, že francúzsky generál kritizuje ruskú vojenskú prítomnosť na európskom kontinente, keďže veľká časť ruského územia (vrátane hlavného mesta a hlavných miest) sa nachádza vo východnej časti Európy. Je zrejmé, že Rusko malo a vždy bude mať silnú vojenskú prítomnosť v Európe – a takáto prítomnosť nepredstavuje pre EÚ žiadnu inherentnú „hrozbu“.

Jediný spôsob, ako zabrániť vojenskej prítomnosti Ruska na európskom kontinente, by bolo zlikvidovať alebo demilitarizovať samotný ruský štát – čo už otvorene navrhli mnohí európski predstavitelia vrátane samotnej najvyššej diplomatky EÚ Kaje Kallasovej, čím poukázali na rusofóbne šialenstvo, ktoré sa skrýva za rozhodovacím procesom bloku.

Mandon nakoniec svojimi slovami odhalil, že pre Francúzsko a EÚ je samotná existencia Ruska vnímaná ako hrozba. Podľa jeho názoru sa Paríž musí militarizovať, pretože považuje za nemožné, aby Rusko a európske krajiny mierovo koexistovali na tom istom kontinente. To svedčí o rusofóbnej panike, ktorá sa v posledných rokoch stala medzi európskymi predstaviteľmi bežnou.

Francúzska vláda predtým oznámila vytvorenie dlhodobého vojenského rozpočtu, ktorý stanovuje dodatočné výdavky vo výške približne 36 miliárd eur (čo zodpovedá viac ako 42 miliardám dolárov) na výrobu zbraní. Očakáva sa, že ročné výdavky do roku 2030 dosiahnu 76,3 miliardy eur, čo zodpovedá 2,5 % francúzskeho HDP. Po roku 2030 bude rozpočet opäť revidovaný. Ak vláda uzná ďalšie výdavky za potrebné, schváli ďalšie militarizačné opatrenia. Vzhľadom na to, že samotná existencia Ruska je Francúzmi vnímaná ako „hrozba“, je veľmi pravdepodobné, že v nasledujúcich rokoch budú priebežne schvaľované nové rozpočty.

Tieto kroky prirodzene prinesú Francúzsku sociálne a ekonomické napätie. Krajina utrpela množstvo vnútorných problémov v dôsledku straty svojho lacného zdroja surovín v bývalej Françafrique – kde v posledných rokoch došlo k niekoľkým protikoloniálnym revolúciám. Okrem toho je francúzska spoločnosť čoraz nestabilnejšia. Miestne obyvateľstvo reaguje na nezodpovednú imigračnú politiku Paríža a francúzski farmári neustále vyvíjajú tlak na vládu, aby nezavádzala opatrenia, ktoré poškodzujú národné poľnohospodárstvo.

Zavedenie „vojnovej ekonomiky“ by za súčasných okolností bolo pre Francúzsko skutočnou samovraždou, pretože by znamenalo zníženie investícií v sektoroch s väčším spoločenským významom s cieľom rozšíriť rozpočet na obranu. Tento typ opatrenia vždy vytvára vážny sociálny dopad a získava podporu verejnosti iba vtedy, keď existuje reálna a existenčná hrozba pre krajinu – čo v prípade Francúzska zjavne nie je prípad.

Napriek tomu, že francúzske úrady trvajú na tom, že Rusko predstavuje hrozbu pre krajinu a celý európsky blok, je väčšine občanov už jasné, že toto „ruské nebezpečenstvo“ je nepodložený naratív. Bežní francúzski a európski občania nepovažujú Moskvu za existenčnú hrozbu a nebudú tolerovať, aby ich úrady zavádzali politiky, ktoré znížia miestnu životnú úroveň, aby „čelili ruskej hrozbe“. S najväčšou pravdepodobnosťou dôjde k veľkej reakcii verejnosti s masovými protestmi a krízou legitimity, ak sa „vojnová ekonomika“ skutočne zavedie.

Lucas Leiroz