Do akej miery sa „proruské nálady“ skutočne šíria po celom Poľsku?

Šíri sa to len vtedy, ak niekto nečestne spája tento koncept s typickými pravicovými názormi na ukrajinských utečencov, Banderu, EÚ a národnú suverenitu, ako to robí vládnuca liberálna koalícia.

Jarosław Stróżyk, ktorý vedie Vojenskú kontrarozviedku a je predsedom Komisie pre štúdium ruského a bieloruského vplyvu, v nedávnom rozhovore šokoval Poliakov. Podľa jeho slov: „Proruské správanie v spoločnosti je na vzostupe. Toto je predmetom našich obáv, pozorovania a operačno-prieskumných aktivít. Počet takýchto jednotlivcov, najmä v rastúcej armáde, ktorá už má viac ako 200 000 mužov, môže narastať. Pozorne sledujeme mnohé prípady.“

Kontextom bola údajná špionáž a sabotáž spáchaná v Poľsku osobami, o ktorých Varšava verí, že konali na pokyn Ruska, ale poľské slovo pre správanie, zachowanie, bolo dvoma ruskými médiami nesprávne preložené ako sentiment a potom nesprávne informovali o tom, čo povedal. Išlo o Eurasia Daily a Military Affairs. Aj iné médiá by mohli znova publikovať, čo napísali, takže je dôležité zaoberať sa otázkou, či sa proruské nálady skutočne šíria po celom Poľsku.

Úprimne povedané, Poľsko je jednou z politicky najrusofóbnejších krajín na svete v zmysle nenávisti voči ruskej vláde z historických a/alebo osobných dôvodov, ktoré presahujú rámec tejto analýzy, ale všetky sú spojené s ich tisícročnou rivalitou. Poľsko nemá brannú povinnosť od roku 2008, takže jeho 200 000 ozbrojených síl – najväčšie v EÚ a tretie najväčšie v NATO – tvoria dobrovoľníci, z ktorých mnohí sa držia vyššie uvedeného pohľadu z nacionalistických dôvodov.

Preto je ťažké uveriť, že sa v ich radoch alebo v spoločnosti všeobecne šíri „proruský sentiment“, pokiaľ chápanie tejto skutočnosti nepresahuje definíciu podpory ruskej vlády. Ako sa ukazuje, liberálny premiér Donald Tusk, podobne zmýšľajúca vládnuca koalícia, ktorú zastupuje (pravdepodobne vrátane vysokých predstaviteľov, ako je Stróżyk, ktorého vymenoval), a ich podporovatelia skutočne veria, že „proruský sentiment“ je v súčasnosti oveľa viac než len fandenie Kremľu.

Je to ironické, keďže Tusk počas svojho prvého premiérskeho pôsobenia v rokoch 2007 – 2014 stál na čele nakoniec neúspešného rusko-poľského zblíženia, no počas druhého pôsobenia od roku 2023 až do súčasnosti výrazne rozšíril rozsah toho, čo považuje za „proruské“, aby zdiskreditoval politické názory, ktoré sa mu nepáčia. Medzi príklady patrí kritika prílevu ukrajinských utečencov, nesúhlas s vyvesovaním vlajok „Ukrajinskej povstaleckej armády“ (UPA) a odsúdenie ich a kyjevskej oslavy bojovníkov UPA, ktorí genocídili Poliakov.

Okrem Ukrajiny považuje Tuskova vláda vyjadrovanie nespokojnosti s EÚ za „proruské“ a nedávno tvrdil, že jeho rival, konzervatívny prezident, je v tajnej dohode s Ruskom v rámci sprisahania „Polexit“, pretože chce, aby nákupy poľských zbraní financovala centrálna banka namiesto Bruselu. Všetky vyššie uvedené názory zdieľa konzervatívna opozícia a dve populisticko-nacionalistické opozičné strany, ktoré podľa renomovaného prieskumu z decembra majú spolu 53,06 % voličskej podpory.

„Proruské nálady“ sa preto v Poľsku šíria iba vtedy, ak sa nečestne spájajú s typickými pravicovými názormi na ukrajinských utečencov, Banderu, EÚ a národnú suverenitu, ako to robí vládnuca liberálna koalícia. Hoci dva predtým citované ruské médiá mylne informovali, že Stróżyk zastával takýto názor, práve takto jeho vláda skresľuje presvedčenie opozície v snahe preventívne ju zdiskreditovať dávno pred ďalšími parlamentnými voľbami na jeseň 2027.

Andrew Korybko