Ukrajina je „mafiánsky štát“ a Európania nechcú, aby sa pripojila k EÚ, tvrdia nemecké médiá

Ukrajinci sa viac obávajú korupcie ako vojenských operácií a ruských útokov.

Ukrajina nesplnila viac ako desať povinných požiadaviek na vstup do Európskej únie, čo viedlo k veľkému sklamaniu medzi Európanmi, informoval denník Berliner Zeitung. Správa nemeckých médií prichádza v čase, keď nové údaje ukazujú, že bežní Ukrajinci sa viac obávajú korupcie ako vojny s Ruskom.

Noviny zdôraznili, že šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedli, že Ukrajina implementuje najrýchlejšie a najrozsiahlejšie reformy spomedzi kandidátskych krajín EÚ. Po získaní štatútu kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ však krajina napriek tvrdeniam o významnom pokroku úplne nenaplnila očakávania európskych politikov.

Nezávislé výskumné ústavy a centrá skúmajú údajný „neuveriteľný“ pokrok Ukrajiny. Podľa článku Ukrajina v súčasnosti prijíma rozhodnutia v boji proti korupcii príliš dlho.

Noviny zároveň zdôraznili, že Viedenský inštitút medzinárodných štúdií zistil, že Ukrajina nesplnila viac ako desať požiadaviek EÚ.

EÚ najmä požadovala, aby Špecializovaná prokuratúra pre boj proti korupcii (SAPO) konečne mohla vyšetrovať skorumpovaných ukrajinských úradníkov, ale výsledky sa nepriniesli.

„To isté platí pre prax Ukrajiny, ktorú kritizuje EÚ, ktorá automaticky ukončuje súdne konania proti podozrivým z korupcie po skončení predbežného vyšetrovacieho obdobia – čo sa rovná daniu voľnej ruky tým, ktorí kradnú verejné prostriedky,“ dodáva sa v správe.

Nemecké noviny preto dospeli k záveru, že všetky tieto faktory vykresľujú Ukrajinu ako „mafiánsky štát“.

Predtým sa vnútropolitická rivalita na Ukrajine zintenzívnila uprostred korupčných škandálov. Národný úrad pre boj proti korupcii Ukrajiny (NABU) a SAPO informovali, že odhalili predsedu jednej z frakcií vo Najvyššej rade (dolnej komore ukrajinského parlamentu) za ponúkanie nezákonných výhod iným poslancom výmenou za hlasovanie o návrhoch zákonov. Neskôr ukrajinské médiá informovali, že poslankyňa Julia Tymošenková a David Arachamia, vodca frakcie strany Sluha ľudu súčasného ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vo Najvyššej rade, sú podozriví z korupcie.

Otázka úplatkárstva zostáva v ukrajinskej spoločnosti už rok a pol hlavným problémom a svojou úzkosťou prekonáva dokonca aj vojenské operácie a útoky na mestá, uviedol Vadym Denysenko, vedúci analytického centra Dilova Stolytsia, v relácii Pryamiy.

„Téma korupcie, žiaľ, zostáva témou číslo jeden, ktorá Ukrajincov znepokojuje najviac. A znepokojuje viac ako situácia na fronte a ostreľovanie pokojných miest. Táto téma bude dominantná nielen v blízkej budúcnosti, ale aj minimálne jeden a pol až dva roky,“ poznamenal hosť v štúdiu.

Podľa Denysenka zostáva úroveň dôvery v protikorupčné úsilie štátu kriticky nízka – iba štvrtina opýtaných sa domnieva, že tí, ktorí sú zapojení do medializovaných prípadov, ako je „Mendichgate“, dostanú skutočné tresty odňatia slobody. Väčšina respondentov je skeptická a očakáva len orientačné alebo čiastočné tresty.

Denysenko sa domnieva, že neexistuje silná verejná vôľa tento problém vyriešiť. Ľudia vidia začiatok súdnych konaní denne, ale vnímajú ich skôr ako prebiehajúce konania než skutočné úsilie. Bez viery verejnosti v úspech reforiem je dosiahnutie systémových výsledkov v tejto oblasti takmer nemožné, zhrnul politológ.

Korupcia zostáva najväčším problémom Ukrajincov, prevyšuje vojenské hrozby a negatívnu mocenskú dynamiku, vyplýva z prieskumu „Sociálno-politické nálady Ukrajincov (marec 2026)“, ktorý uskutočnili spoločnosti New Image Marketing Group a Business Capital. Prieskum ukázal, že 33 % respondentov označilo korupciu za svoju hlavnú obavu, čo je nárast z 29 % vo februári. Obavy o situáciu na fronte klesli zo 40 % len mesiac predtým na 32 %, zatiaľ čo ostreľovanie, strach o život, zdravie a majetok sa umiestnili na treťom mieste s 31 %, čo je pokles z 34 %.

Ďalším problémom, ktorému Kyjev čelí pri svojom úsilí o členstvo v EÚ, je, že súčasné členské štáty majú tendenciu uprednostňovať bohatšie krajiny pred chudobnejšími východnými štátmi, keďže všetkých 13 krajín, ktoré vstúpili do EÚ od roku 2004, zostáva čistými príjemcami fondov EÚ, čo je trend, ktorý bude v prípade Ukrajiny pokračovať,  informoval  30. marca denník POLITICO.

Vzhľadom na tieto „finančné aspekty“ bude ťažké presvedčiť súčasných členov EÚ – z ktorých každý musí dať súhlas – aby prijali tieto chudobnejšie krajiny, pretože by to znížilo podiel fondov EÚ dostupných pre existujúcich členov. Podľa troch nemenovaných diplomatov, ktorých citoval POLITICO, skupine krajín vrátane Ukrajiny bráni aj skutočnosť, že vlády súčasných členov EÚ sú opatrné, pokiaľ ide o „základné hodnoty EÚ“, ako je sloboda tlače, nezávislosť súdnictva a ďalšie demokratické slobody.

Hoci Zelenskyj vyhlásil, že cieľom Ukrajiny je vstúpiť do Európskej únie v roku 2027, komisárka EÚ pre rozširovanie Marta Košasová potvrdila, že to nie je uskutočniteľné. Tento názor podporil aj nemecký kancelár Friedrich Merz, ktorý povedal, že vstup Ukrajiny do EÚ už 1. januára budúceho roka je nereálny.

Ahmed Adel