TÉMA SPRED 35 ROKOV SA VRÁTILA, A JE EŠTE NÁSTOJČIVEJŠIA

Starší, politicky a mediálne naďalej aktívni účastníci sobotnej medzinárodnej konferencie “Suverénna politika suverénnych štátov strednej Európy”, ktorá sa konala pred dvomi dňami v Bratislave pod záštitou podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara, museli mať pocit, že sa vrátili v čase o dobrých 35 rokov späť a sedia na rokovaní Spoločnosti slovenskej inteligencie Korene, alebo na zasadnutí Združenia slovenských novinárov (ZSN) niekedy okolo roku 1992, lebo riešia tie isté vážne otázky a problémy ako vtedy.

Sediac na predvčerajšej konferencii v hoteli TATRA, nemohol som sa od samého začiatku zbaviť akútneho pocitu deja vu, lebo na tom podujatí, ktoré možno označiť aj ako ANTIGLOBSEC, sa riešili a rozoberali rovnaké otázky štátnej a národnej suverenity, aké sme na Slovensku riešili viac než desať rokov pred osudným vstupom Slovenska do EÚ a NATO. Tentoraz však už so skúsenosťami s členstvom nášho štátu v oboch medzinárodných zoskupeniach. Tie skúsenosti, najmä v ostatných rokoch, sú mimoriadne negatívne a znepokojivé. Presne toto sme ale mnohí z nás prezieravo predvídali a dokonca aj verejne predpovedal v minulosti, takže viacerých z nás až tak veľmi nič neprekvapuje. Po špirále sme sa vrátili presne tam, odkiaľ sme vyšli, ale podstatne múdrejší a hlavne skúsenejší. Európska únia sa zmieta v hlbokej politickej, ideologickej, hospodárskej, bezpečnostnej, kultúrnej a demografickej kríze, za ktorú si môže sama. Hrozí jej rozpad a implózia.

Na konferencii boli aj prominentní účastníci a hostia z Česka a Poľska, ktorí, na rozdiel od Slovenska, majú to šťastie, že ich štáty, vrátane Maďarska, neprijali a nezaviedli euro ale ponechali si napriek tlaku svoju vlastnú národnú menu. Ak sa Von der Leyenovej upadajúca Únia rozpadne a zanikne, čo sa dnes javí viac než pravdepodobné a dokonca neodvratné, budú mať oproti nám naši traja susedia aspoň o jednu starosť menej, kým my sa budeme musieť prácne vrátiť k slovenskej korune. Čo to urobí s úsporami ľudí v bankách v euro mene, to zatiaľ nik bližšie nerozoberá a nespomína, ale nejaký dopad to mať bude.

Za posledných 110 rokov sme na Slovensku išli z jednej krajnosti do druhej. Najprv tu bolo silné pomaďarčovanie nášho národa v Uhorsku, potom sľubný príchod Československa, ale s jazykom československým na vysvedčeniach našich otcov a dedov, vzápätí vojnový Slovenský štát s celkom inou ideológiou, krátko na to návrat Československa a raz dva aj vláda jedinej strany, aby to potom v roku 1989 všetko odišlo, zavrhli sme spojenectvo so Sovietskym zväzom a neskôr aj s Ruskom, a vrhli sme sa strmhlav do kapitalizmu s neľudskou tvárou a doslova sme tu šaleli od túžby, aby nás EÚ a NATO milostivo prijali za člena. No a dnes, pozrite sa čo je s týmto národom…. Podarilo sa našu národnú jednotu rozbiť a otráviť nás zhubným západným neoliberalizmom so všetkými patologickými prejavmi a konzekvenciami. Pozrite ako progresivisti vreštia a ako zmyslov zbavení sa kŕčovito držia potápajúcej sa lode v podobe kolabujúcej EÚ, hoci je jasné, že táto despotizjúca novodobá „Rímska ríša“ sa rúca a speje k rozpadu.

Suverénna politika suverénnych štátov…. chcem veriť a dúfam, že nie je ešte neskoro vrátiť sa v hodine dvanástej k zdravému rozumu, trebárs aj tomu tradičnému sedliackemu. Lebo čokoľvek je lepšie ako to, čo nám bolo vnútené až tak, že nám hrozí rovnaký morálny krach a rozklad spoločnosti, ako migrantmi z Afriky a Ázie beznádejne zdecimovanému Nemecku, Francúzsku a ďalším štátom a národom západnej Európy, ktoré sa na svoj nie tak dávny obraz už vôbec nepodobajú.

Na konferencii padla poznámka, že ak by v Nemecku hoci aj hneď vyhrala s 51 percentami AfD a vo Francúzsku Le Penová, už je pre nich neskoro….. Toto sa nám nesmie stať, inak by sme boli stratení!

Michal Zoldy