AKO MÔŽETE ROZUMNE DISKUTOVAŤ S TAKÝMITO ĽUĎMI?

Rozmýšľam, ako uchopiť tú absurditu opozičnej komunikácie. To, čím sa snažia presvedčiť voličov, mi pripomína teritoriálne správanie v živočíšnej ríši, kedy sa samec nafukuje a predvádza svoju silu, aby nahovoril samicu, že je ten najvhodnejší na párenie. Môže pritom meniť farbu, vydávať akustické signály alebo sa predvádzať tancom, skrátka robiť všetko pre to, aby upútal pozornosť. Vidí sa mi, že evolúcia komunikácie ustrnula u Progresívneho Slovenska niekde v tomto bode. Za štandard tu považujeme to, čo sa v normálnej spoločnosti ešte stále vníma ako detinské až retardované.

Je ťažké polemizovať s niekým, kto neovláda alebo ignoruje základné pravidlá výrokovej logiky. Čerstvá podpredsedníčka Progresívneho Slovenska Beáta Jurík (teda niekto, kto by mal byť považovaný za vrcholovú političku, a nie primitívneho trola) číta svojim deťom rozprávku: „Pán obžalovaný podpredseda Národnej rady, a prečo máte v uchu odposluch? – Aby som lepšie počul Kremeľ.“ Robí tak napriek tomu, že dokonca aj ich tlačový orgán Denník N upozornil, že Tibor Gašpar v uchu nič nemal. Hoci tým zosmiešnili celú opozíciu, tá sa tvári, akoby nič nepočula a pokračuje v šírení fabulácií ďalej.

Europoslankyňa Lucia Yar porovnáva plat prezidenta Slovenskej republiky s platom prezidentky najchudobnejšej európskej krajiny, „moldavskej Čaputovej“ Maii Sandu a chváli ju za jej údajnú skromnosť a odvahu… Kam až sú schopní zájsť títo klauni vo svojej demagógii, keď neobjasnia verejnosti, že plat prezidentky Moldavska nedosahuje ani priemerný plat občana Slovenskej republiky? To je intelektuálne asi tak poctivé ako porovnávať ceny bytov v Kišiňove s Bratislavou. Prečo si radšej nezamoralizuje nad vlastným platom, ktorý prevyšuje 10 000 eur mesačne, ku ktorému dostáva ďalších 5 000 ako príspevok na kanceláriu a diéty? Prezident, ktorý chcel byť transparentný a ukázať, že má v čistom nižší plat ako jeho predchodkyňa, urobil komunikačnú chybu – toto mala zverejniť jeho kancelária, nie on sám, lebo Slováci si závidia aj vodu v kolene. Ale naozaj má právo poučovať o plate europoslankyňa s astronomickými príjmami, ktorá nerobí nič len lobing pre zbrojársky priemysel?

Podobne ma šokovala aj dnešná úroveň polemiky v hlavnej politickej diskusii STVR. Predstavitelia Hlasu-SD by si mali ujasniť, že zostať v politike v rovine slušnosti (čo ich charakterizuje a čo je dnes už výnimočný zjav) v žiadnom prípade nesmie znamenať ocitnúť sa v defenzíve, lebo to sa všeobecne chápe ako prejav slabosti. Niekedy sa členom PS čudujem, čo ich motivuje zvoliť si na svoje čelo detinského habkajúceho zmätkára s vyplašenými očami, ale to je ich problém. To, že sa Michal Šimečka zajakáva, z neho ešte nerobí cisára Claudia. Ale to, že nevie sformulovať jedinú podstatnú agendu a namiesto toho si vymýšľa zástupné témy (demonštrácia proti zrušeniu korešpondenčnej voľby zo zahraničia, hoci túto možnosť nemajú vo väčšine krajín EÚ), je nielen prejavom neschopnosti. To je urážka voliča, ktorého dnes trápia úplne iné neriešené problémy.

Polemikou s hlupákmi riskujete, že si vás s nimi pomýlia. Ako však reagovať na niekoho, kto celkom vážne tvrdí, že návštevou slovenského premiéra v Moskve štyri dni pred voľbami Rusko ovplyvnilo volebný proces u nás, hoci Smer-SD prehral a zdrvujúco zvíťazil Matovič? Naozaj niekto verí tomu, že Michalovi Šimečkovi bezobsažnú PR návštevu u francúzskeho prezidenta nikto nevybavoval, že líder PS len tak zavolal do Elyzejského paláca a povedal:

„Čaf, Emo, zajtra skočíme na kávu, máš croissanty?“?? A nemali by sme sa pýtať – keď už tu v povetrí poletujú nepodložené obvinenia, kto je koho agentom – či lobovanie progresívcov za to, aby vláda uprednostnila pri výstavbe jadrovej elektrárne francúzske firmy pred americkými, nesúvisí so záväzkami za Macronovu predvolebnú podporu?

Michal Šimečka zámerne a zákerne obchádza najzávažnejšiu informáciu z celej kauzy: že tu spravodajské služby údajných „spojencov“ hrajú hry proti legitímnym predstaviteľom štátu. Nie Pellegriniho štandardné stretnutie so svojím ruským partnerom (ktoré sa len tak mimochodom uskutočnilo ešte pred stretnutím Ivana Korčoka so Sergejom Lavrovom na jeho vlastnú žiadosť – a to v čase, keď už vtedajší šéf našej diplomacie označil Rusko za nepriateľa), ale tieto metódy odpočúvania a nedôvery vo vnútri samotnej EÚ sú skutočným škandálom – škandálom, ktorému PS namiesto odsúdenia tlieska. Michal Šimečka to môže zavrávať retardovaným smiechom, ale faktom zostáva, že jediným potvrdeným zasahovaním do našich volieb zo zahraničia – aj s vyplatenou sumou peňazí – je aktivita britskej vlády, v ktorej sú oni namočení až po uši.

A tak sa pýtam, či tieto gangsterské maniere, či toto sú tie metódy, ktorými chce opozícia dusiť atmosféru a tráviť studne až do volieb. Lebo vďaka nej sme tu nemali ani najmenší priestor pre racionálnu diskusiu o skutočných výzvach, pred ktorými stojí tento štát, vďaka nej sme od volieb v permanentnej predvolebnej kampani. Nie, Michal Šimečka sa nemusí obávať, že mu zavrú mamu – nie sme v období 2020 – 2023, keď sa takéto nezákonné praktiky diali. Ale kto zaručí, že budú oni dodržiavať ústavu a zákony po prevzatí moci, keď už teraz ignorujú demokratické pravidlá?

Eduard Chmelár