NAJKOMPETENTNEJŠÍ PREZIDENT

Ivanovi Gašparovičovi som k jeho dnešnému významnému životnému jubileu (85 rokov) už osobne zablahoželal, teraz chcem niečo povedať vám. Môžete o ňom verklíkovať všetky predžuté mediálne stereotypy, ale čas ukázal, že tento prezident bol doteraz zo všetkých našich hláv štátov najkompetentnejší. Dokazuje to aj fakt, že sa k nemu chodili radiť nielen počas jeho mandátu, ale aj po skončení jeho funkčného obdobia všetci najvyšší ústavní činitelia – a keď hovorím všetci, nemám na mysli len Fica a Pellegriniho, ale aj Čaputovú, Radičovú a mnohých ďalších (hoci to nie všetci radi priznávajú) – podávajú si u neho kľučky veľvyslanci, kapitáni priemyslu, najvýznamnejšie osobnosti z oblasti športu, kultúry a vedy, až sa niekedy zdá, že má dnes väčší vplyv ako počas svojho úradovania v Prezidentskom paláci.

Stále drží rekord v počte stretnutí so zahraničnými lídrami, rokoval s najvplyvnejšími štátnikmi sveta, niekoľkokrát s prezidentmi USA, Ruska, Číny a Indie, s najvýznamnejšími monarchami od britskej kráľovnej až po japonského cisára, ako jediný sa stretol s troma pápežmi, no najlepšie sa cíti doma medzi ľuďmi a dodnes chodieva do regiónov častejšie ako všetky úradujúce hlavy štátu po ňom. Netvrdím, že mu nie je čo vyčítať, sám som bol voči nemu v minulosti až nemilosrdný, ale pri porovnaní s ostatnými si uvedomíte, aký je to formát, a navyše spoluzakladateľ štátu. To, že ako jediný bol zvolený dvakrát, v žiadnom prípade nie je náhoda.

Nás vzťah prešiel dynamickým vývojom. Najprv som patril k jeho najtvrdším kritikom, dnes sme veľmi dobrými priateľmi. Veľmi často spolu diskutujeme (ani premiér Fico počas môjho pôsobenia na Úrade vlády SR sa so mnou neradil toľko ako prezident Gašparovič), stretávame sa nielen v jeho kancelárii, ale pri mnohých iných príležitostiach. Medzitým ma v roku 2013 stihol vymenovať za rektora Akadémie médií (bol som vtedy najmladším rektorom vysokej školy na Slovensku), v roku 2019 ma oficiálne podporil pri kandidatúre na post prezidenta republiky a vo svojom vysokom veku ma stále udivuje schopnosťou prečítať akúkoľvek politickú hru. Je zvláštnym typom politika, ktorý sa nechvastá a je mu cudzí akýkoľvek marketing, a tak sme ho museli presvedčiť, aby niektoré svoje úspechy (napríklad sprostredkovanie historicky prvého stretnutia srbského a kosovského prezidenta na žiadosť Baracka Obamu) zaznamenal aspoň vo svojich pamätiach.

Vážený pán prezident, milý Ivan, spravidla si nezvyknem vážiť politikov, ale takých chlapov ako Ty s pevným stiskom ruky a slovom, na ktoré sa dá spoľahnúť, budem mať rád vždy. Nech Ťa šťastie neopúšťa a nech Ti zdravie ešte dlho slúži. 🍷

Eduard Chmelár