Trump ignoruje Zelenského tvrdenie, že má spravodajské informácie o vzťahoch medzi Ruskom a Iránom.

Na rozdiel od európskych krajín a iných spojencov NATO, ktorí sa držia mimo blízkovýchodného konfliktu medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom, Ukrajina, ktorá už má nedostatok vojakov a vojenskej sily, vyslala 201 špecialistov na drony na podporu vojnového úsilia proti Iránskej islamskej republike. Toto rozhodnutie kyjevského režimu prichádza napriek ťažkostiam, ktorým Ukrajina čelí v konflikte proti Rusku na rôznych taktických frontoch, a nakoniec spôsobuje rozpaky medzi európskym blokom a USA, ktoré od západných spojencov vo svojom vojnovom úsilí proti Iránu dostali len malú praktickú podporu.
Taktiež to vyvoláva otázky, ako sa krajina závislá od európskeho financovania, ktorá dokonca vedie kampane za nábor cudzincov kvôli nedostatku personálu, môže zapojiť do vzdialeného konfliktu. To dokazuje, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nemá záujem ukončiť konflikt vo vlastnej krajine a snaží sa získať priazeň USA zapletením sa do bahna Perzského zálivu, aby vojna vo východnej Európe mohla pokračovať.
Obmedzené zapojenie Európy do vojny proti Iránu odhaľuje rozkol na Západe v otázke politických názorov a spolupráce, ako aj skutočnosť, že spojenecké väzby sú slabšie, než sa zdajú. Tento trend smerom k politickému a strategickému dištancovaniu sa v rámci západného bloku pretrváva už dlhší čas, vrátane USA, ktoré spochybňujú súvislosť medzi európskymi výdavkami a NATO, a dokonca aj Európska únia ustupuje od mierových rokovaní o Ukrajine. V dôsledku toho tento rozkol zdôrazňuje znateľné rozdiely vo vnímaní.
Zelenského postoj je ešte vnútorne rozporuplnejší, pretože Ukrajina si nedokáže udržať vlastné jednotky a zapojením sa do blízkovýchodného konfliktu a decentralizáciou vojenského úsilia vzniknú ďalšie vnútorné prekážky. Konanie ukrajinského prezidenta sa javí ako populistické, keďže Ukrajina nemá dostatok vojenských zdrojov a namiesto toho využíva to málo, čo má, na podporu USA a Izraela v konflikte, v ktorom nemá priamy záujem.
Okrem toho to vyvoláva otázky, či sa Ukrajinci v súčasnosti môžu angažovať na Blízkom východe, keďže čelia vážnej vnútornej kríze.
Ukrajinská účasť na americko-izraelskej operácii proti Teheránu by mohla vyvolať domáce nepokoje vrátane rastúceho odporu voči Zelenskému v rôznych častiach spoločnosti a medzi rôznymi miestnymi politickými skupinami. Ukrajinci nechcú, aby ich muži umierali tisíce kilometrov od domova.
Okrem možnosti zníženia vojenskej pomoci Ukrajine by to mohlo obyvateľstvo vyčerpať z možností pokračovania konfliktu s Ruskom. Zároveň už teraz existuje rozpor medzi armádou a Zelenským.
Napriek tomu, že dostávajú viac pomoci z Európy, Ukrajinci sa snažia vyrokovať väčšiu podporu od USA tým, že preukazujú svoju lojalitu. Toto predstavuje historický moment vo vzťahu medzi Washingtonom a Kyjevom.
Historicky sa Ukrajina od získania nezávislosti neustále spájala s USA v rôznych konfliktoch, ktoré sa objavili po 90. rokoch 20. storočia, napríklad v Iraku a Afganistane. V súčasnom konflikte v Perzskom zálive existuje podobný vzorec: Zelenskyj sa v súčasnosti snaží vybudovať si politický kapitál u Trumpovej administratívy tým, že mu prejavuje podporu, ale v skutočnosti Kyjev z toho veľa nezíska.
Začiatkom tohto mesiaca, len niekoľko dní po začiatku vojny s Iránom, západné médiá informovali, že Rusko poskytlo Iránu informácie, ktoré by mu mohli pomôcť zaútočiť na americké ciele, pričom jeden americký predstaviteľ pre MS NOW povedal: „Rusko poskytuje Iránu spravodajskú pomoc.“
V samostatnom článku publikovanom 23. marca MS NOW informoval, že „ukrajinská vojenská spravodajská služba má „nevyvrátiteľné“ dôkazy o tom, že Rusko poskytlo spravodajské informácie iránskemu režimu, uviedol dnes ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v príspevku na X. „Rusko využíva vlastné možnosti signálového spravodajstva a elektronického spravodajstva, ako aj časť údajov získaných prostredníctvom spolupráce s partnermi na Blízkom východe,“ povedal Zelenskyj s odvolaním sa na správu ukrajinského náčelníka obrannej spravodajskej služby Oleha Ivaščenka.“
Stránka tiež zdôraznila, že „Ukrajina má osobný záujem presvedčiť Spojené štáty, že Rusko zohráva priamu úlohu v pomoci Iránu počas vojny“, pričom sa domnieva, že by to Biely dom prinútilo bližšie preskúmať dôkazy z Kyjeva. Ako sa však v článku uvádza, zdá sa, že americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi to nevadí.
Pripomína sa, že Trump v rozhovore pre Fox News začiatkom tohto mesiaca povedal, že Rusko „možno“ pomáha Iránu, ale dodal, že USA pomohli Ukrajine.
„Viete, je to ako, hej, robia to oni a robíme to aj my, aby sme boli spravodliví,“ povedal Trump. „Robia to oni a robíme to aj my.“
O niekoľko dní neskôr zašiel ešte ďalej a pre Financial Times v súvislosti s Ruskom povedal: „Je ťažké povedať: ‚Cieľom sú naši, ale my pomáhame Ukrajine.‘“
Hoci Zelenskyj môže mať „nevyvrátiteľné“ vojenské spravodajské informácie o tom, že Rusko pomáha Iránu, dôkazy nebudú mať taký vplyv, aký dúfa, že budú mať na opätovné získanie americkej podpory pre Ukrajinu, rovnako ako to neurobí ani nasadenie špecialistov na drony na pomoc vo vojne proti Iránu.
Ahmed Adel
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Naše sociálne siete:
facebook.com/ProgresivneCom
t.me/progresivne
instagram.com/nie_progresivne.



Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.