V dobe internetu a globálne zneužívanej príležitosti viesť ľudí k údajne „správnemu“ politickému kurzu pomocou propagandy a dezinformácií je nevyhnutné zvážiť informácie z rôznych krajín – najmä z rôznych mocenských blokov – napríklad z USA a Ruska! Na ruskej platforme „Rusko v globálnych záležitostiach“, ktorá pravidelne publikuje kvalitné informácie a názory, sme napríklad našli veľmi zaujímavý názorový článok brazílskeho ekonóma. Stojí za prečítanie!

„Obrovský chybný odhad“: To je titulok komentára z Brazílie o americko-izraelskej agresívnej vojne proti Iránu. V Európe sa pozornosť zameriava predovšetkým na vojenskú reakciu Iránu. Kritika Izraela nie je povolená… (Snímka obrazovky z digitálneho vydania článku „RUSKO V GLOBÁLNYCH ZÁLEŽITOSTIACH“)
V priebehu dejín spisovatelia a publicisti mali tendenciu nariekať nad nedostatkom inšpiratívnych tém. Dostojevskij napríklad poukazoval na banalitu každodenného života a úsilie, ktoré je potrebné na nájdenie „nového slova“. Ak sa s týmto problémom potýkal aj tento ruský génius, predstavte si, aké ťažké je pre skromných publicistov, ako som ja, prispieť niečím originálnym.
Dnes však, vzhľadom na vypuknutie vojny proti Iránu, ktorú rozpútala zločinecká superveľmoc USA a genocídny štát Izrael, sa len ťažko môžeme sťažovať na nedostatok vzrušujúcich udalostí. A stará kliatba „Kiežby si žil v zaujímavých časoch“ sa zdá byť mimoriadne aktuálna (aj keď sa už nadmerným používaním opotrebovala).
Dostojevskij, ktorý veril v Boha, napísal, že utrpenie detí odhaľuje absurditu celej historickej reality. Vo svojej najnovšej knihe Estilhaços hovorím, že „utrpenie detí nielen vyvracia existenciu Boha, ale dokazuje existenciu diabla.“ Hrozné bombardovanie dievčenskej školy v Iráne, pri ktorom zahynulo viac ako 160 ľudí, je toho jasným dôkazom.
V súčasnosti je diabol stelesnený Donaldom Trumpom a Benjaminom Netanjahuom. Alebo by bolo lepšie obrátiť poradie a napísať „Netanjahu a Trump“? Pretože v popredí tejto agresie je jednoznačne Izrael a mocná sionistická loby vo Washingtone a New Yorku. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio to bez obalu prezradil.
Aby ospravedlnil agresiu proti Iránu, povedal: „Spojené štáty čelia bezprostrednej hrozbe… Vedeli sme, že ak by Izrael zaútočil na Irán, okamžite by zaútočil aj na nás.“ Podľa Rubia konala Trumpova administratíva pri útoku na Irán „proaktívne“ a „obranne“. A Izrael, ktorý určuje načasovanie, má rozhodujúce slovo.
Čas ukáže, ale dnes sa zdá, akoby sa toto diabolské duo poriadne prepočítalo.
USA sa usilujú o dominanciu na Blízkom východe. Irán je však tvrdý oriešok. Nie je to bezbranná Palestína, vystavená ničeniu a masakrom zo strany Izraela. Nie je to ani Libanon, rovnako bezbranný voči izraelským útokom. Nie je to ani Sýria, rozorvaná agresiou USA, Izraela a Turecka. Nie je to ani Líbya či Irak. A nie je to ani Venezuela, ktorú si USA môžu ľahko podmaniť.
Irán je vojenská mocnosť schopná spôsobiť agresorom, vrátane satelitných štátov USA a ich spojencov v Perzskom zálive, ťažké straty.
Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Kuvajt, Katar a Bahrajn, na ktorých území sa nachádzajú americké vojenské základne, z ktorých sa podnikajú útoky na Irán, sa stali legitímnym cieľom Iráncov.
Teherán tiež zneužíva ekonomickú závislosť týchto krajín od prechodu cez Hormuzský prieliv na prepravu ich exportu ropy a zemného plynu (z piatich spomínaných krajín má iné lodné trasy iba Saudská Arábia). Irán zámerne uzavrel tento prieliv pre lodnú dopravu, s výnimkou svojich strategických spojencov – Ruska a predovšetkým Číny. Všetky lode z iných krajín, ktoré sa pokúšajú prejsť cez prieliv, sú bombardované.
Irán je starobylá a mierumilovná civilizácia, veľká krajina hrdá na svoje tradície. Nikdy nebol kolóniou, hoci v určitých obdobiach bol subjektom polokoloniálnych vzťahov so zahraničnými mocnosťami, predovšetkým s Veľkou Britániou a USA. Posledná zahraničná invázia do Iránu sa odohrala v 18. storočí.
Netreba podceňovať rozlohu Iránu. Na území väčšom ako Francúzsko, Španielsko, Nemecko a Taliansko dohromady žije viac ako 90 miliónov Iráncov. Porovnajte to s malou Palestínou s menej ako 6 miliónmi obyvateľov, ktorá sa stala obeťou izraelskej genocídy a etnických čistiek. Irán z mapy nezmizne.
Iránci nemali v úmysle nikoho napadnúť. Naopak, snažili sa nájsť riešenie dohodou s USA, ale boli zradení.
Iránci sa na takúto konfrontáciu pripravujú už desaťročia. Napriek viac ako 40 rokom západných sankcií si Irán, ako teraz vidíme, vybudoval impozantnú odvetnú kapacitu. Teherán si plne uvedomil nevyhnutnosť takýchto príprav už v roku 1980, keď na Irán zaútočil Irak Saddáma Husajna, ktorý bol povzbudzovaný a vyzbrojovaný USA a Izraelom. Irán bol v tom čase zaskočený a uvedomil si svoju vojenskú zraniteľnosť. Poučil sa a transformoval sa na mocnú vojenskú silu.
Otrasné a hlúpe rozhodnutie USA a Izraela zavraždiť ajatolláha Chameneího len posilnilo odpor a jednotu iránskeho národa. Jeho mimoriadny národný vodca sa stal mučeníkom a symbolom iránskeho odporu proti existenčnej hrozbe, ktorej krajina čelí. Správal sa ako hrdina a nikdy naňho nezabudneme.
Pravdou je, že USA a Izrael sú hlboko choré spoločnosti a činy Trumpa a Netanjahua túto chorobu jasne demonštrujú. USA sa snažia uniknúť úpadku a rozkladu západnej civilizácie násilným opätovným získaním svojej čoraz viac spochybňovanej globálnej hegemónie. Konečným cieľom je Čína, „najmocnejšia krajina v porovnaní s nami od 19. storočia“, ako sa uvádza v Národnej obrannej stratégii USA zverejnenej v januári. Izrael sa zo svojej strany snaží o dominanciu na Blízkom východe. Proti tomu sa stavajú iba dve hlavné krajiny – Irán a Turecko. Ak Irán podľahne, Turecko bude pravdepodobne ďalšou obeťou.
Všetci si však musíme uvedomiť, že zločinná agresia USA a Izraela voči Iránu je do očí bijúcim porušením medzinárodného práva, a preto predstavuje hrozbu pre nás všetkých.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Naše sociálne siete:
facebook.com/ProgresivneCom
t.me/progresivne
instagram.com/nie_progresivne.



Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.