ČAKÁ NÁS KRÍZA, KTORÁ BUDE HORŠIA AKO VŠETKO, ČO SVET ZAŽIL ZA POSLEDNÉ DESAŤROČIA

Kým internet zaplavujú karikatúry a videá vysmievajúce sa z Donalda Trumpa, ktorý sa najprv chvastal, že si urobil len malý „výlet“ do Perzského zálivu s 3 – 4-dňovou „vojenskou operáciou“ – a po mesiaci nedôstojne žobre o mier a predstiera rokovania s asertívnym Iránom… ešte by som so závermi počkal. Situácia sa totiž vôbec nezlepšuje, práve naopak. Vychádzajúc z doterajšej veľmi nečestnej Trumpovej stratégie založenej na blafovaní je celkom možné, že americkému imperátorovi nejde o dosiahnutie prímeria, že touto fingovanou aktivitou zastiera jeho skutočný zámer, ktorým je pozemná invázia do Iránu. Je tu však ešte závažnejší problém.

Výkonný riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) Fatih Birol varoval, že svetoví lídri si doteraz neuvedomujú skutočný rozsah energetickej krízy a závažnosť problému, ktorý spustil útok USA a Izraela proti Iránu. Ropné straty sú horšie ako krízy v rokoch 1973 a 1979 KOMBINOVANE. V tom čase svet strácal asi 5 miliónov barelov ropy denne. Dnes, k tomuto dňu, strácame 11 miliónov barelov ropy denne. Takže zažívame horšiu situáciu ako obidva ropné šoky spoločne. Straty plynu predstavujú zasa takmer dvojnásobok toho, čo spôsobila vojna na Ukrajine. To bude mať drastický dopad na ceny všetkých výrobkov. Sme teda svedkami novej globálnej krízy, ktorá bude horšia ako kombinácia kríz z rokov 1973, 1979 a 2022 dohromady. To, že svetoví lídri berú túto situáciu na ľahkú váhu, vidno aj z toho, že predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová si po vypuknutí vojny v sobotu 28. februára nenechala pokaziť svoj víkend a vyjadrila sa k situácii až v pondelok.

Medzitým je Irán pripravený na príchod amerických vojakov a naznačuje, že v prípade pozemnej invázie aktivizuje húsijských povstalcov z Jemenu, ktorí zablokujú ďalší strategický prieliv Báb el-Mandeb (Brána sĺz) spájajúci Červené more s Adenským zálivom a Indickým oceánom. Teherán pred prímerím uprednostňuje širšiu bezpečnostnú dohodu a trvá na splnení svojich jasne formulovaných požiadaviek. Okrem toho je nielen on, ale prakticky celý Perzský záliv skeptický k tomu, či na Trumpov 15-bodový mierový návrh pristúpi Tel Aviv. Izrael zasa oznámil obsadenie južného Libanonu a prípravu na jeho trvalú okupáciu. Izraelský krajne pravicový minister financií Smotrič otvorene hovorí o „uplatnení zvrchovanosti Izraela“ nad týmito oblasťami, čím len potvrdzuje expanzionistické zámery Netanjahuovej vlády. A svet mlčí.

Dnešný Izrael ovládaný náboženskými fanatikmi je oveľa nevyspytateľnejší ako Trumpova chaotická administratíva, hoci aj v nej nájdeme šialencov ako americký veľvyslanec Huckabee či minister vojny Hegseth, ktorí blúznia o vytvorení Veľkého Izraela od Nílu až po Eufrat (u nás medzi takých kresťanských sionistov patrí poslanec za KDH Branislav Škripek). Ak zároveň vezmete do úvahy, že ich protivníkom je iránsky teokratický režim, toto je tá najhoršia kombinácia. Hegsethov zločinný výkrik, že neberú zajatcov, len podčiarkuje, prečo. Náboženskí fanatici totiž nie sú schopní kompromisov a pragmatických riešení, berú len totálne víťazstvo alebo mučenícku smrť.

Je desivé, že nikto zo západných lídrov dnes nevolá po mierovom riešení rozrastajúceho sa konfliktu na Blízkom východe, že Európska únia odsudzuje brániaci sa Irán, nie útočiace USA a Izrael. Pritom svet by potreboval zmenu režimu skôr v Spojených štátoch ako v Iráne. Potrebujeme vyvinúť silný medzinárodný tlak na ukončenie vojny, inak nás čaká globálna katastrofa, akú naša generácia ešte nezažila.

Eduard Chmelár